Tekst źródłowy strony Železničná trať Ružomberok – Korytnica

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDelezni%C4%8Dn%C3%A1_tra%C5%A5_Ru%C5%BEomberok_%E2%80%93_Korytnica

{{Infobox železničná trať
 | trať               = Ružomberok – Korytnica
 | obrázok            = Jindřichův Hradec, nádraží, vlak s lokomotivou T 47.021.jpg
 | veľkosť obrázku    = 
 | popis obrázku      = Vlak s rušňom T47.0 a vozňami Balm/u, oboje prevádzkované aj na trati Ružomberok – Korytnica
 | číslo              = zrušená (predtým 870)
 | prevádzkovateľ     = [[Česko-slovenské štátne dráhy|ČSD]]
 | dĺžka              = 23,564 km
 | rozchod            = 760 mm
 | počet koľají       = 1
 | traťová trieda     = 
 | napájacia sústava  = neelektrifikovaná
 | v úseku            = 
 | maximálny sklon    = 2%
 | minimálny radius   = 
 | maximálna rýchlosť = 40 km/h
 | stanice            = {{BS-start}}
{{BS3||BHF||0,000|[[Ružomberok]]}}
{{BS3||hKRZWae||||[[Váh]]}}
{{BS3||SKRZ-G2u||||[[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|Cesta I/18]]}}
{{BS3||HST||2,266|[[Ružomberok malá stanica]]}}
{{BS|ENDExe|3,502||koniec trate}}
{{BS3||exhKRZWae||||[[Revúca (prítok Váhu)|Revúca]]}}
{{BS3||exhKRZWae||||[[Revúca (prítok Váhu)|Revúca]]}}
{{BS3||exHST||5,427|[[Ružomberok- Biely Potok]]}}
{{BS3||exHST||6,652|[[Trlenská dolina]]}}
{{BS3||exHST||7,976|[[Ružomberok- Jazierce]]}}
{{BS3||exBUE||||[[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|Cesta I/59]]}}
{{BS3||exBUE||||[[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|Cesta I/59]]}}
{{BS3||exHST||11,420|[[Ružomberok- Podsuchá]]}}
{{BS3||exhKRZWae||||[[Revúca (prítok Váhu)|Revúca]]}}
{{BS3||exHST||15,279|[[Liptovská Osada]]}}
{{BS3||exhKRZWae||||[[Revúca (prítok Váhu)|Revúca]]}}
{{BS3||exHST||16,436|[[Liptovská Osada- obec]]}}
{{BS3||exhKRZWae||||[[Revúca (prítok Váhu)|Revúca]]}}
{{BS3||exHST||20,549|[[Liptovská Osada- Patočiny]]}}
{{BS3||exBUE||||[[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|Cesta I/59]]}}
{{BS|exKBHFe|23,467|[[Korytnica-kúpele]]}}
 | otvorenie          = [[5. jún]] [[1908]]<br />''({{vek v rokoch a dňoch|1908|6|5}})''
 | zrušenie           = [[28. september]] [[1974]]<br />''({{vek v rokoch a dňoch|1974|9|28}})''
}}
|}

'''Železničná trať Ružomberok – Korytnica''' bola [[úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] železničná trať, ktorá v rokoch [[1908]] až [[1974]] spájala mesto [[Ružomberok]] s nízkotatranskými kúpeľmi [[Korytnica-kúpele|Korytnica]].

== Plány a projekty ==
Obyvatelia [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptova]] sa od začiatku rozvoja železničnej dopravy na území Slovenska snažili o priame železničné spojenie Liptova so stredným a južným Slovenskom. Roku [[1869]] sa usilovali predstavitelia Liptovskej župy a mesta Ružomberka o to, aby uhorská severná železnica viedla z [[Lučenec|Lučenca]] cez [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] do Ružomberka. Magistrát mesta Ružomberok sa v apríli [[1869]] uzniesol, že poskytne na túto stavbu stavebné pozemky a stavebný materiál. Prípoj ku [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnici]] však postavili cez [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turiec]]. Trať [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Zvolen – Vrútky]] otvorili v auguste [[1872]].

Koncom [[19. storočie|19. storočia]] sa stala predmetom úvah, ale aj konkrétnych plánov, výstavba železnice z Banskej Bystrice do Ružomberka. Uvažovalo sa aj o železničnom spojení Ružomberka s [[Dolný Kubín|Dolným Kubínom]]. V polovici [[20. roky 20. storočia|20. rokov 20. storočia]] je opäť na pretrase stavba železnice Banská Bystrica – Ružomberok. Podľa pôvodných plánov mala merať až 66 km. Roku [[1927]] intervenovali zástupcovia Banskej Bystrice, Ružomberka a Dolného Kubína a poslanci zo Slovenska u vlády, aby sa postavila železnica z Banskej Bystrice do Ružomberka a odtiaľ do Dolného Kubína. V rokoch [[1943]] a [[1944]] sa opäť ozývajú hlasy za postavenie tejto železnice. Kvôli vojne sa však tento projekt nerealizoval. A v období [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]] už tento projekt nebol na programe dňa.

== Výstavba železnice ==
Už roku [[1898]] sa uvažovalo využiť stavebné plány železnice Banská Bystrica – Ružomberok na postavenie železnice Ružomberok – Korytnica. Roku [[1906]] bola založená akciová spoločnosť Miestna železnica Ružomberok – Korytnica iniciátormi projektu boli Korytnický lekár Dr. Jozef Ormai a železničiar Štefan Angyal. Stanovy akciovej spoločnosti boli schválené [[12. december|12. decembra]] [[1906]]. Jej cieľom bolo postaviť železnicu na prepravu dreva a na osobnú dopravu pre prepravu kúpeľných hostí do kúpeľov v Korytnici. Pôvodný projekt s [[Železnica s normálnym rozchodom|normálnym rozchodom]] (1 435 mm) sa napokon nerealizoval. Schválený bol nakoniec variant s úzkym rozchodom (760 mm). Tento fakt však znamenal súdny proces mesta Ružomberok s vládou Budapešti, ktorá musela vrátiť subvencie, ktoré mesto prispelo na normálny rozchod.<ref name="vlaky.net-gulik-2010" />

Oproti pôvodnému plánu bol spoločnosťou Mandel a Révész realizovaný len 23,564 km dlhý úsek z Ružomberka údolím riečky [[Revúca (prítok Váhu)|Revúcej]] a [[Korytnická dolina|Korytnickou dolinou]] do kúpeľov Korytnica. Otvorenie Miestnej železnice Ružomberok – Korytnica bolo [[5. jún]]a [[1908]].<ref name="zsr-historia-rk-k" /> Spočiatku bola prevádzkovaná [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskou železnicou]], od roku [[1921]] [[Česko-slovenské štátne dráhy|ČSD]]. Posledným dňom prevádzky bol [[28. september]] [[1974]] a následne bola unikátna trať vrátane zvršku zlikvidovaná, aby ustúpila rozvíjajúcej sa automobilovej doprave.<ref name="vlaky.net-gulik-2010" />

== Zastávky na trati ==
Trať mala 9 zastávok a dĺžku 24 km.

Stanice a zastávky na trati:

(posledný názov / km poloha / pôvodný názov):
* [[Ružomberok]] = km 0,000 / Ružomberok
* 1. Ružomberok malá stanica = km 2,266 / Ružomberok papiereň
* 2. Ružomberok-Biely Potok = km 5,427 / Biely Potok
* 3. Ružomberok-Trlenská = km 6,652 / Trlenská dolina
* 4. Ružomberok-Jazierce = km 7,976 / Biely Potok papiereň
* 5. Ružomberok-Podsuchá = km 11,420 / Somsichov prameň
* 6. [[Liptovská Osada]] = km 15,279 / Osadianska píla
* 7. Liptovská Osada obec = km 16,436 / Osada obec
* 8. Liptovská Osada-Patočiny = km 20,549 / Patočinská dolina
* 9. [[Korytnica-kúpele|Korytnica kúpele]] = km 23,467 / Korytnica kúpele

== Lokomotívy a vagóny ==
Ako prvá dodávala tri [[Rušeň|lokomotívy]] typu 51 pre železnicu [[Budapešť|budapeštianska]] fabrika MÁVAG. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] boli premiestnené k Heeresfeldbahn a slúžili na trati Gardena Fleimstalbahn a vojenskú prepravu na Predných [[Dolomity|Dolomitoch]]. Po roku [[1918]] ostali lokomotívy v talianskom [[Tirolsko (historické územie)|Tirolsku]]. Talianske štátne dráhy ich neskôr umiestnili na miestnu železničnú trať Mori – Arco – Riva v Trentine.

Prevádzka bola dočasne zachovaná vďaka lokomotívam z Borzsatalskej dráhy (dnes [[Ukrajina]]). Neskôr prišli lokomotívy triedy kkStB – rady U, ktoré boli na trati používané až do roku [[1959]]. Od päťdesiatych rokov [[Česko-slovenské štátne dráhy]] jazdili na trati s [[Dieselový rušeň|dieslovými lokomotívami]] radu [[Motorový rušeň 705.9|T47.0]]. Pre osobnú prepravu bolo nakúpených 10 nových vagónov typu ''Balm/u'' od [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]] Tatra. Po zrušení trate boli premiestnené do [[Jindřichův Hradec|Jindřichovho Hradca]], pre [[Jindřichohradecké místní dráhy|JHMD]] kde jazdia dodnes. Pôvodná parná lokomotíva U37.006 je ako pamätník umiestnená v parku pred [[Železničná stanica Ružomberok|železničnou stanicou v Ružomberku]].

== Snahy o obnovu trate ==
Zrušenie trate v roku [[1974]] prinieslo vlnu nespokojnosti miestnych obyvateľov aj návštevníkov kúpeľov Korytnica. Po roku [[1989]] bolo niekoľko snáh zo strany mesta Ružomberok, miestneho občianskeho združenia a nadšencov trať obnoviť. V súvislosti s kandidatúrou na olympijské hry v roku [[2002]] na Slovensku, sa myšlienkou výstavby dopravného systému v Revúckom Podolí zaoberali aj ŽSR. Jednou z alternatív bola električka podobne ako vo Vysokých Tatrách. Posledná myšlienka obnovy pochádza z roku [[2012]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koncept obnovy korytnickej železnice | url = http://www.ruzomberok.sk/sk/samosprava/projekty/mestske-zdroje/utvar-hlavneho-architekta/obnova-modernizacia-korytnickej-zeleznice/koncept-obnovy-korytnickej-zeleznice | vydavateľ = Mesto Ružomberok | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-13 | miesto = }}</ref>

V novembri na Svätú Katarínu 2017 bol po vyše 40 rokoch miestnymi nadšencami vypravený motorový vozeň [[Motorový vozeň M131.1|M131.1]] „Hurvínek“ na vyše 2 km trase Ružomberok – Ružomberok malá stanica. V roku [[2018]] sa čiastočne obnovila prevádzka na existujúcej 3,1 km trati zo stanice Ružomberok – Ružomberok malá stanica – Zápalkáreň pre letnú víkendovú dopravu konvenčným motorákom, s dreveným vozňom pre bicykle.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klíma | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Korýtkofest 2018 pozýva do histórie aj súčasnosti | url = https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/6887-Korytkofest-2018-pozyva-do-historie-aj-sucasnosti/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum vydania = 2018-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-13 | miesto = Trnava | jazyk = }}</ref>

V prvej letnej sezóne 2018 Korýtko prepravilo spolu 7 100 ľudí. Z toho v letnej sezóne 5 600 cestujúcich a na mimoriadnej jazde 9. júna 2018 na Korýtkofeste ďalších 1 500 cestujúcich.

== Cyklokorytnička ==
{{hlavný článok|Cyklokorytnička}}
V lete [[2016]] bola otvorená cyklotrasa „Cyklokorytnička“, vybudovaná prevažne na telese zaniknutej úzkokoľajky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Brezák | meno = Ctibor | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ružomberok: Namiesto úzkokoľajky funguje CykloKorytnička | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://cestovanie.sme.sk/c/20188430/ruzomberok-namiesto-uzkokolajky-funguje-cyklokorytnicka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-11 | dátum prístupu = 2019-01-13}}</ref>

== Referencie ==
{{referencie|refs=
<ref name="zsr-historia-rk-k">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko =  Kubáček
 | meno = Jiří
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul =  História železníc : 1873{{--}}1918 : Miestne železnice : Úzkorozchodná miestna železnica Ružomberok – Korytnica
 | url = https://www.zsr.sk/o-nas/historia-zeleznic/1873-1918/miestne-zeleznice/uzkorozchodna-miestna-zeleznica-ruzomberok-korytnica/
 | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-01-13
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}</ref>
<ref name="vlaky.net-gulik-2010">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Gulík
 | meno = Jozef
 | autor =
 | odkaz na autora =
 | titul = Železnička zvaná Korytnička
 | url = https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/003565-Uzkorozchodna-zeleznica-Korytnicka/
 | vydavateľ = VLAKY.NET
 | dátum vydania = 2010-06-09
 | dátum aktualizácie =
 | dátum prístupu = 2019-01-13
 | miesto = Trnava
}}</ref>
}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Lichner | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = To bola naša Korytnička | vydanie = 1 | vydavateľ = Žilinská univerzita | miesto = Žilina | rok = 2014 | počet strán = 111 | url = | isbn = 978-80-554-0867-5}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam železničných tratí na Slovensku]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.ruzomberok.sk/sk/mesto/ruzomberok/cyklokorytnicka/historia-uzkokolajovej-zeleznice História úzkokoľajnej železnice] na webe mesta Ružomberok
* [https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/5881-Po-stopach-Korytnicky/ Po stopách Korytničky] – článok na Vlaky.net (2015)


{{Železničná infraštruktúra na Slovensku}}
{{Ružomberok}}

{{Súradnice|48.988222|19.280491|type:landmark|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Úzkorozchodné železničné trate na Slovensku|Ružomberok – Korytnica]]
[[Kategória:Zrušené železničné trate na Slovensku|Ružomberok – Korytnica]]
[[Kategória:Trate s rozchodom 760 mm|Ružomberok – Korytnica]]
[[Kategória:Doprava v okrese Ružomberok]]
[[Kategória:Doprava v Ružomberku]]