Tekst źródłowy strony Banská Bystrica

{{iné významy}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Banská Bystrica
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = 
 | Obrázok            = Banská Bystrica.jpg
 | Popis obrázku      = [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestie SNP]]
 | Znak               = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
 | Vlajka             = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
 | Kraj               = Banskobystrický
 | Okres              = Banská Bystrica
 | Región             = Pohronie
 | Časti              = 
 | Rieka              = Hron
 | Rieka 1            = [[Bystrica (prítok Hrona)|Bystrica]]
 | Zemepisná šírka    = 48.738611
 | Zemepisná dĺžka    = 19.156944
 | Nadmorská výška    = 362
 | Najvyšší bod       = 
 | Najvyšší bod výška = 
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1255
 | Starosta           = [[Ján Nosko]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref>
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 974 01, 974 03, 974 04, 974 05, 974 06, 974 08, 974 09, 974 11
 | Kód                = 508438
 | EČV                = BB
 | Predvoľba          = +421-48
 | Adresa             = Mestský úrad<br/>Československej armády 26<br/>974 01  Banská Bystrica 1
 | E-mail             = info@BanskaBystrica.sk
 | MsÚ (FREE t.č.)    = 0800 141 514
 | Telefón            = 433 03 21, 433 03 22, 433 03 23
 | Fax                = 411 35 75
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = banskabystrica.sk
 | Commons            = Banská Bystrica
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = '''Demonym''': ''Banskobystričan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Banskobystričan}}</ref>
 | Rozloha            = 103,38
 | Rozloha2_type      = aglomerácia
 | Rozloha2           = 261,139
 | Obyvateľstvo       = 76152
 | Obyvateľstvo2_type = aglomerácia
 | Obyvateľstvo2      = 94634
 | Hustota            = 767,73
 | Hustota2_type      = aglomerácia
 | Hustota2           = 362,39

}}
[[Súbor:Banska Bystrica from Urpin.jpg|náhľad|Pohľad na mesto z vrchu [[Urpín (vrch)|Urpín]]]]
[[Súbor:Banská Bystrica - Námestie SNP 004.jpg|náhľad|Pohľad na centrum mesta, [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestie SNP]]]]
[[Súbor:Banská Bystrica - ul. D. Skuteckého 7 - pam. súd.jpg|náhľad|Krajský súd v Banskej Bystrici]]
[[Súbor:Námestie Štefana Moysesa.jpg|náhľad|Námestie Štefana Moysesa, v pozadí [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]]]]
'''Banská Bystrica''' ([[Nemčina|nem.]] Neusohl) je metropola stredného Slovenska, krajské mesto [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického kraja]] a okresné mesto [[Banská Bystrica (okres)|Banskobystrického okresu]]. Počtom obyvateľov sa radí na piate najväčšie mesto na Slovensku.

== Polohopis ==
Mesto leží na sútoku riek [[Hron]] a [[Bystrica (prítok Hrona)|Bystrica]], na rozmedzí [[Horehronie|Horehronia]] a [[Zvolenská kotlina|Zvolenskej kotliny]]. Nachádza sa v mieste styku [[Starohorské vrchy|Starohorských vrchov]], [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a [[Poľana (pohorie)|Poľany]]. <!-- Urbanistický priestor [[Zvolen]] - Banská Bystrica s takmer 150 000 obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva na Slovensku.-->

Severojužným smerom vedie cez mesto významná [[európska cesta 77]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] na [[Zvolen]], ktorú tu križujú cesty [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|I/59]] (zo severu), [[Cesta I. triedy 14 (Slovensko)|I/14]] (zo západu), [[Cesta I. triedy 69 (Slovensko)|I/69]] (od juhu) a [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] (od východu). V Banskej Bystrici končí aj [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostná cesta R1]], smerujúca od [[Trnava|Trnavy]] cez [[Nitra|Nitru]] a [[Zvolen]] na východný okraj mesta, odkiaľ by mala v budúcnosti pokračovať do [[Ružomberok|Ružomberka]]. Zo Zvolena na [[Vrútky]] vedie mestom [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|železničná trať 170]], na ktorú tu nadväzuje [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|trať na Horehronie]].

== Názov ==
Príklady názvov doložených z historických textov sú:
* [[1773]] ''Neozolium'', ''Besztercz-Bánya'', ''Neüsoll'', ''Banská Bystrica''
* [[1786]] ''Neusohl'', ''Novisolium'', ''Besztercze-Bánya'', ''Banská Bystrica''
* [[1808]] ''Neosolium'', ''Beszterczebánya'', ''Neusohl'', ''Banská Bystrica''
* [[1863]]{{--}}[[1913]] ''Besztercebánya''
* [[1920]] ''Banská Bystrica''
* [[1927]] ''Banská Bystrica''
Latinský názov znie ''Neosolium'', ďalšie názvy mesta: {{V jazyku|hun|Besztercebánya}}, {{V jazyku|deu|Neusohl}}, {{V jazyku|pol|Bańska Bystrzyca}}

== Dejiny == 
=== Pravek ===

Najstaršie osídlenie regiónu sa viaže na nerastné bohatstvo, pričom v okolí Banskej Bystrice to bola najmä meď. Preto už v období [[eneolit]]u (2900 – 1900 pred Kr.) prenikali skupiny prospektorov do okolia [[Špania dolina|Španej]] a Sásovskej doliny, čo potvrdzujú nálezy keramiky. Rozvoj metalurgie a dopyt po medi vyžadoval budovanie zázemia, vrátane sídiel aj v horských oblastiach. Hladená i štiepaná industria z tohto obdobia sa zachovala na terasách [[Hron]]a a [[Slatina (rieka)|Slatiny]] v okolí [[Zvolen]]a, odkiaľ zrejme prenikali skupiny hľadačov kovov do neďalekých hôr. V [[Kremnička|Kremničke]] a na Veľkom hrádku v Malachovskej doline boli identifikované nálezy hladenej a brúsenej kamennej industrie. Najstaršie medené nástroje ľudí [[Badenská kultúra|Badenskej kultúry]] pochádzajú z [[Dolná Mičiná (okres Banská Bystrica)|Dolnej Mičinej]], nálezy keramiky zo [[Špania Dolina|Španej Doliny]] dokazujú prítomnosť ľudí ludanickej skupiny (cca 4000 pred Kr.). Na úpätí Suchého vrchu bol objavený objekt s kultúrnou vrstvou, obsahujúcou keramiku a štiepané nástroje z obdobia [[Epilengyel]]u (záver 5. tisícročia pred Kr.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pohľad do histórie Banskej Bystrice | url = https://www.milost.sk/logos/clanok/pohlad-do-historie-banskej-bystrice | vydavateľ = milost.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>

V lokalite Na Pieskoch v Španej Doline sa našli početné stopy po spracovaní medi (mlaty) od staršej [[Bronzová doba|doby bronzovej]], kedy bolo územie stredného Slovenska surovinovou základňou pre veľkú časť dnešného Slovenska. Nálezy sídlisk v okolí [[Zvolen]]a napovedajú, že práve táto križovatka obchodných ciest bola významným obchodným centrom tej doby. Dokazujú to 4 hromadné nálezy [[bronz]]ov, vrátane hotových výrobkov. Lokalitu Banskej Bystrice v mladšej a neskorej dobe bronzovej (1250{{--}}700 pred Kr.) obýval ľud [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]], ktorý sa okrem spracovania rúd zaoberal aj poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Vznikali výšinné hradiská, kde sa sústreďoval všetok život komunít. V okolí mesta sú známe sídliská v [[Horné Pršany|Horných Pršanoch]], [[Nemce|Nemciach]], [[Selce (okres Banská Bystrica)|Selciach]], [[Moštenica|Moštenici]]. Blízkymi priesmykmi viedli obchodné cesty na sever, údolím Hrona, [[Neresnica (rieka)|Neresnice]] a [[Slatina (rieka)|Slatiny]] na západ, juh a východ. Z mladšieho obdobia pochádzajú žiarové hroby ľudí [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]] v [[Sásová|Sásovej]] a Moštenici, osídlenie bolo keramickým a bronzovým materiálom doložené aj v Netopierej jaskyni v Nemciach.

[[Železná doba|Doba železná]] zanechala pamiatky v podobe výšinných sídlisk [[Púchovská kultúra|púchovskej kultúry]] v Horných Pršanoch a Selciach. To už v tejto oblasti panovali [[Kelti]], ktorí priniesli ďalší hospodársky a sociálny pokrok. Keltské mince boli objavené v [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvani]], kontakty s rímskymi provinciami dokladá aj nález mincí v [[Selce (okres Banská Bystrica)|Selciach]], kde bolo nájdených takmer 50 strieborných mincí z rokov 104{{--}}193. Unikátny nález keramického kalicha a striebornej oblúkovitej spony s predĺženou nôžkou sa v roku [[1926]] podaril v [[Netopieria jaskyňa|Netopierej jaskyni]], kde počas ďalšieho výskumu v roku [[1986]] našli ďalšie tri strieborné spony, datované do [[5. storočie|5. storočia]]. Nálezy z [[Rímska doba|rímskej doby]] dokladajú aj osídlenie jaskyne Kaplnka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ArcheológiaSK ŠPECIÁL | url = http://www.archeologiask.sk/eneolit/clanok/article/sidlisko-pravekych-prospektorov-z-banskej-bystice.html | vydavateľ = archeologiask.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Stredovek ===
V ranom stredoveku bolo územie [[Zvolenská kotlina|Zvolenskej kotliny]] osídlené [[Avari (Stredná Ázia)|Avarmi]], ktorí sa miešali s [[Kotíni|Kotínmi]] a ďalšími [[Germáni|germánskymi kmeňmi]]. Cez Karpatské priesmyky v tom období do nížin a kotlín Slovenska už prenikali skupiny [[Slovania|Slovanov]], ktorých kmene boli Avarom podriadené. To sa zmenilo vznikom [[Samova ríša|Samovej ríše]], kedy sa tieto slovanské kmene zjednotili. Nálezy vo Zvolenskej kotline potvrdili prítomnosť Slovanov už v [[7. storočie|7. storočí]] a slovanské osídlenie na území Banskej Bystrice potvrdili nálezy keramiky z 9. storočia na [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestí SNP]]. Už v [[Veľká Morava|predveľkomoravskom]] období však bolo husto osídlené aj územie neďalekého [[Zvolen]]a a [[Sliač]]a, preto je pravdepodobný výskyt obydlí aj na území Banskej Bystrice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovanské osídlenie Banskej Bystrice a okolia | url = https://www.milost.sk/logos/clanok/slovanske-osidlenie-banskej-bystrice-a-okolia | vydavateľ = milost.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Počas rekonštrukcie [[Kaštieľ Radvanských|kaštieľa Radvanských]] boli objavené pozostatky [[pravek]]ých kupolovitých piecok, dokladajúcich spracovanie rúd z okolitých hôr. Potvrdzuje to aj nález banského výplatného znaku z roku [[1686]], ktorý pochádza zo [[Špania Dolina|Španej Doliny]] a slúžil ako záloha mzdy pre baníkov. Počas terénnych prác v okolí kaštieľa boli nájdené črepy keramiky z obdobia Veľkej Moravy (9. storočie), potvrdzujúce osídlenie tejto časti mesta. Osídlenie z tohoto obdobia bolo identifikované aj počas výstavby [[Severný obchvat Banskej Bystrice|severného obchvatu]] v mestskej časti [[Senica (Banská Bystrica)|Senica]], kde bolo odkrytých 29 zahĺbených sídliskových objektov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO: Unikátny nález veľkomoravského osídlenia pri kaštieli Radvanských {{!}} Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport | url = https://www.bystricoviny.sk/spravy/foto-unikatny-nalez-velkomoravskeho-osidlenia-pri-kastieli-radvanskych/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2017-05-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po zániku Veľkej Moravy boli budované centrá moci, pričom jedno z nich bolo vo [[Zvolen]]e, ktoré sa stalo centrom [[Zvolenský komitát|Zvolenského komitátu]], ktorý spravoval aj územie dnešnej Banskej Bystrice. Tá sa vyvíjala ako stredisko ťažby medi, čím rástol jej význam, čo potvrdilo skoré priznanie výsad slobodného kráľovského mesta.

Prvá zmienka  o Banskej Bystrici ako slobodnom kráľovskom meste pochádza z roku [[1255]], keď jej dal vtedajší uhorský kráľ [[Belo IV.]] práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažila sa hlavne [[meď]], [[železo]] a [[striebro]]. Do mesta sa tak koncom 13. storočia nasťahovali Nemci, ako názov mesta sa vtedy používal Neusohl (Nový Zvolen). Banská Bystrica sa vďaka prisťahovalcom rozvíjala. V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod), nazývaná aj Der Neusohler Kupferhandel, ktorá sa v 16. storočí stala jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby. Prispela k výraznému rozvoju baníctva, hutníctva i dopravy, ktorý zasiahol celú sféru stredovekého života. V rokoch [[1525]]{{--}}[[1526]] sa tu uskutočnilo [[banícke povstanie]], ktoré skončilo neúspechom pre [[baník]]ov.

=== Osmanská expanzia a raný novovek ===
Úspešný postup osmanských vojsk uhorským územím donútil v roku [[1589]] mesto opevniť, následkom čoho boli vybudované kamenné hradby. Banská Bystrica bola ako centrum protestantstva v spore s Maďarmi a Turkami a tiež aj so [[Svätá stolica|Svätou stolicou]]. Dňa 20. augusta 1620 bol v meste zvolený za protestantského uhorského kráľa vtedajší princ, [[Gabriel Betlen]]<ref name="dolna78">{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 78| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref>. V roku 1720 v meste fungovalo 149 cechových dielní, v roku 1784 ich bolo 502 čím sa mesto stalo tretím najdôležitejším na Slovensku v cechovej produkcii<ref name="dolna79">{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 79| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref>.

Po vyčerpaní zásoby medi, sa výroba preorientovala na spracovanie dreva a výrobu papiera, ďalším impulzom rozvoja sa stala priemyselná revolúcia. V roku 1908 bolo vydané kutacie právo na ťažbu zlata v [[Harmanec (obec)|Harmanci]] a zmluva s mestom bola uzavretá v roku 1922. Vykopali sa tu prieskumné šachty a rôzne štôlne, ale po krátkej dobe ťažby projekt kvôli nerentabilnosti zanikol. V roku 1776 bolo v Banskej Bystrici ustanovené [[Banskobystrická rímskokatolícka diecéza|rímskokatolícke biskupstvo]].

=== Nástup kapitalizmu ===
Počet obyvateľov sa medzi rokmi 1857 až 1910 zvýšil z 5 661 na 10 776. Postavená bola nová budova súdu (rok 1898), mohutný päťpodlažný nájomný dom Porges (rok 1912), novorenesančno – novobarokový objekt lesnej správy na Námestí SNP (rok 1916), dievčenské gymnázium, dnes ekonomická fakulta [[Univerzita Mateja Bela|Univerzity Mateja Bela]] (rok 1914) a množstvo nájomných [[Eklekticizmus (umenie)|novoslohových]] budov a mestských víl. Mesto dostalo [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|železničné spojenie so Zvolenom]] v roku 1873, s [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|Podbrezovou]] v roku 1884 a [[Harmanec (obec)|Harmancom]] v roku 1913. V roku 1845 bola založená sporiteľňa, v roku 1872 úverová banka, neskôr viac peňažných ústavov. Na remeselné tradície a [[manufaktúra|manufaktúry]] nadviazalo niekoľko menších textilných [[továreň|tovární]], vznikol priemysel drevospracujúci (nábytková továreň, zápalkáreň), stavebných hmôt, potravinársky (pivovar, mlyny, výroba liehovín). V roku 1908 bola vybudovaná mestská elektráreň. Tieto továrne však nedokázali zamestnať všetkých obyvateľov mesta a okolia, následkom čoho vzniklo viacero štrajkov. V roku 1872 bol založený robotnícky podporný spolok, v roku 1895 organizácia sociálno – demokratickej strany, začiatkom 20. storočia [[odbory|odborové organizácie]], v roku 1904 robotnícky vzdelávací spolok. Obchodná a priemyselná komora pre oblasť dnešného stredného Slovenska bola otvorená v roku 1890.
[[Súbor:Besztercebánya - Végelbocsátó-levél 1890.jpg|náhľad|16. kráľovský peší pluk v Banskej Bystrici, prepúšťací list z vojenskej služby z roku 1890]]

V polovici 19. storočia sa Banská Bystrica za pôsobenia prvého predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] stala strediskom snáh slovenských podnikateľov a inteligencie, rozvinulo sa slovenské školstvo a kultúra, ale silnejúca maďarizácia tieto tendencie potlačila. V rokoch 1899 – 1900 sa v meste konal [[banskobystrický proces]] s predstaviteľmi slovenského politického a kultúrneho života, v rokoch 1873 – 1883 vychádzal provládny, protislovenský časopis Svornosť, v rokoch 1904 – 1918 podobný časopis Krajan. Celoslovenský význam malo pôsobenie tunajšieho gymnázia v 50. – 60. rokoch. Bolo jediným vyšším gymnáziom pre 5 slovenských žúp, vyučovacou rečou bola slovenčina, učil na ňom rad vynikajúcich slovenských a českých profesorov ([[Martin Čulen|M. Čulen]], E. Černý, F. Mráz, J. Loos, J. Slotta a iní). V roku 1867 boli slovenskí a českí profesori prepustení a školstvo bolo pomaďarčené. Popri nich pôsobili v meste v 2. pol. 19. storočia a  zač. 20. storočia vzdelanci a literáti [[Štefan Moyzes]], [[Karol Kuzmány]], [[Terézia Vansová]], [[Ján Botto]], M. Chrástek, T. Červeň. F.V. Sasinek, skladateľ [[Ján Levoslav Bella]], výtvarní umelci [[Jozef Božetech Klemens]], [[Dominik Skutecký]]. V roku 1857 tu založili Hudobný spolok, v 50. – 70. rokoch vychádzali slovenské noviny (Cyril a Metod, Slovenský národný učiteľ, Evanjelická škola). Mestské múzeum bolo založené v roku 1889.<ref>''[[Encyklopédia Slovenska]]'' I. Bratislava: [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], 1977, s. 123</ref>

=== Po vzniku ČSR ===
Do roku 1928 bola sídlom [[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)|Zvolenskej župy]]. Počet obyvateľov rástol len pomaly (rok 1919 – 10 734, rok 1930 – 11 347, rok 1940 – 13 045), napriek tomu sa stavebný ruch nezastavil. V roku 1920 bola postavená pozoruhodná [[secesia|secesná]] [[Kamenná vila]], v roku 1928 bol dokončený [[Národný dom (Banská Bystrica)|Národný dom]]. Z 30. rokov pochádza viacero [[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistických]] stavieb. V roku 1930 postavili Okresnú nemocenskú poisťovňu (dnešná poliklinika), v roku 1934 učiteľský ústav, o dva roky nato filiálku pražskej mestskej sporiteľne vedľa mestskej veže, ako aj vysielač. [[Budova bývalej notárskej ubytovne v Banskej Bystrici|Notársku ubytovňu a dom štátnych zamestnancov]], ktorá sa dnes využíva ako poliklinika, dokončili v roku 1937. Tesne pred zánikom Česko–Slovenska vybudovali mestské nájomné domy pre vojenských gážistov. Mimo hlavného prúdu modernej architektúry stojí neorenesančná filiálka Národnej banky z roku 1932.

Mesto zostalo obchodným a peňažným centrom, dobudovaním železničnej trate [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Zvolen – Vrútky]] a [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|Banská Bystrica – Červená Skala]] vzrástol jeho význam ako dopravného uzla. Vzniklo niekoľko menších kovovýrobných, potravinárskych a stavebných podnikov, ale zaniklo niekoľko podnikov z predchádzajúceho obdobia (nábytková továreň, textilky). V rokoch [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|svetovej hospodárskej krízy]] boli aj tu vysoká nezamestnanosť a početné štrajky. Veľký rozvoj dosiahlo školstvo a kultúra. Školstvo sa poslovenčilo, za pomoci českých profesorov dosiahlo dobrú úroveň. Okrem gymnázia bolo v meste viac odborných škôl (obchodná akadémia, škola pre ženské povolania, učiteľský ústav a strojnícka priemyselná škola – tieto dve boli umiestnené do nových budov). Z mnohých divadelných ochotníckych súborov vzniklo Mestské divadelné združenie, z ktorého radov vyšlo niekoľko popredných slovenských profesionálnych hercov. Žiakom hudobného skladateľa [[Viliam Figuš-Bystrý|V. Figuša-Bystrého]] tu bol okrem iných [[Ján Cikker]].

=== Prvá Slovenská republika a Slovenské národné povstanie ===
V roku 1940 sa stáva sídlom novej [[Pohronská župa|Pohronskej župy]]. Postavila sa nová [[ľudová škola]] (rok 1939), [[Ústredná budova Stredoslovenských elektrární|budova Spojených elektrární]] (rok 1941) a stavala sa nová [[Železničná stanica Banská Bystrica|železničná stanica]].

Od roku 1941 vznikali protifašistické odbojové skupiny medzi dôstojníkmi Veliteľstva pozemných vojsk slovenskej armády, sídliaceho v meste. Pod politickým vedením [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] sa tu v roku 1944 vytvorilo Vojenské ústredie, vojenský orgán pre prípravu [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], ktorý riadil konšpiračnú činnosť v armáde. Po vstupe nemeckých okupačných vojsk uskutočnil dňa 29. augusta 1944 protifašistický prevrat a veliteľ Vojenského ústredia pplk. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] vydal armáde rozkaz postaviť sa okupačným vojskám na odpor. Prevrat dovŕšili partizáni 1. Stalinovej brigády, [[Jánošík (partizánska brigáda)|brigády Jánošík]] a kpt. Nálepku, ktorí dňa 30. augusta 1944 vstúpili do mesta. V ten deň začal z Banskej Bystrice vysielať [[Slobodný slovenský vysielač]].

[[Súbor:Banska-Bystrica-Red-Army-monument.jpg|náhľad|Pamätník Sovietskej armády na [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestí SNP]]]]
Po vypuknutí SNP sa Banská Bystrica stala politickým, vojenským a administratívnym centrom povstaleckého Slovenska. Sídlili tu vedúce sily povstania – [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]], Veliteľstvo [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády na Slovensku]], prišla sem delegácia čs. emigrantskej vlády v Londýne a predstavitelia moskovského vedenia KSČ. Sídlila tu anglo-americká a sovietska vojenská misia. Z mesta sa riadil ozbrojený boj i uskutočňovanie základných ekonomických a spoločenských premien. V septembri 1944 začal vychádzať ústredný orgán ÚV KSS [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]], týždenník [[Nové slovo]], nástenné noviny [[Hlas ľudu]] a iné. Dňa 17. septembra 1944 sa uskutočnil zjednocovací zjazd [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]] a sociálnej demokracie.

Už v septembri 1944 zažila Banská Bystrica nemecké bombardovanie, keď bomby zasiahli Slobodný slovenský vysielač. Koncom októbra sa vojenská situácia rýchlo zhoršovala, povstalci mesto takmer bez boja opustili a Nemci ho 27. októbra 1944 obsadili. Zatkli a väznili vyše 2 tisíc ľudí. Dňa 30. októbra gen. [[Hermann Höfle]] za spoluúčasti predstaviteľov slovenskej vlády na čele s prezidentom [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] usporiadal v Banskej Bystrici vojenskú slávnosť. Jozef Tiso slúžil [[omša (bohoslužba)|omšu]], vyznamenal príslušníkov [[Waffen-SS]] a verejne poďakoval [[Adolf Hitler|Hitlerovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prejav Jozefa Tisa v Banskej Bystrici | url = http://sk.wikisource.org/wiki/Prejav_Jozefa_Tisa_v_Banskej_Bystrici | dátum vydania = 26.4.2007 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 1.1.2010 | vydavateľ = sk.wikisource.org | miesto = | jazyk = }}</ref>. Okupácia mesta trvala 5 mesiacov, oslobodené bolo vojskami sovietskej a rumunskej armády 25. marca 1945.<ref>HAJKO, Vladimir, c. d., s. 124</ref>

=== Pod vládou komunistov ===
V rokoch 1949 – 1960 sídlom [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického kraja]], potom do roku 1990 [[Stredoslovenský kraj|Stredoslovenského kraja]]. Bola politickým, hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska. Banská Bystrica zaznamenala v tomto období značné územné rozšírenie, pripojili sa k nej obce [[Jakub (Banská Bystrica)|Jakub]], [[Kostiviarska]], [[Kremnička]], [[Kynceľová]], [[Laskomerské]], [[Majer (Banská Bystrica)|Majer]], [[Malachov]], [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvaň – Kráľová]], [[Rakytovce]], [[Rudlová]], [[Sásová]], [[Senica]], [[Šalková]] a [[Nemce]]. Počet obyvateľov sa zvýšil z 13 605 v roku 1950 na 22 529 v roku 1960, na 46 846 v roku 1970 a do roku 1989 stúpol na takmer 80 tisíc.

V 40. – 50. rokoch boli okrem prvých tehlových sídlisk (Na Fortničke, Na Uhlisku, prvá časť sídliska [[Fončorda]] – nové Kalište, Prednádražie), postavené budovy bývalého Okresného národného výboru (rok 1949), polikliniky (rok 1951), dokončená [[Železničná stanica Banská Bystrica|železničná stanica]]. Bývalý Krajský národný výbor, dnešný mestský úrad, pochádza z roku 1957 a je príkladom architektúry socialistického realizmu. Od 60. rokov začala rozsiahla výstavba panelových sídlisk, ktorá pokračovala aj v 70. rokoch (hlavne ďalšie časti Fončordy, v 1. polovici 60. rokov prvé výškové vežové domy z montovaného betónu na Prednádraží, neskôr sídlisko v Radvani). V roku 1969 bol otvorený [[pamätník SNP v Banskej Bystrici|pamätník SNP]] a hotel Lux, potom [[Prior (Banská Bystrica)|obchodný dom Prior]]. Počas 70. rokov sa postupne realizovala nová budova nemocnice. V 80. rokoch vznikli sídliská v okrajových častiach [[Podlavice]] a [[Sásová]]. Okrem toho sa vybudoval [[Štadión SNP|štadión na Štiavničkách]], krytý [[Zimný štadión Banská Bystrica|zimný štadión]], kryté plavárne, telocvične. Postavila sa [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostná cesta]] do Zvolena, celkom na sklonku socializmu v auguste 1989 začali v meste premávať [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|trolejbusy]].

Historické centrum ostalo na rozdiel od iných slovenských miest ušetrené od väčších zásahov. Pamiatky sa priebežne opravovali, fasády meštianskych domov dostávali nový náter. [[Thurzov dom]] bol zrekonštruovaný už v prvej polovici 50. rokov, ostatné objekty neskôr (napr. mestská veža okolo roku 1970, [[Mestský hrad v Banskej Bystrici|barbakán]] okolo roku 1980).

Rozvinulo sa hospodárstvo, za socializmu bol v Banskej Bystrici zastúpený priemysel energetický ([[Stredoslovenská energetika|Stredoslovenské energetické závody]]), hutnícky (závody SNP), elektrotechnický (Tesla), drevospracujúci (Smrečina), odevný (Slovenka, Modrotlač), potravinársky (pivovar, konzerváreň, liehovar), stavebných hmôt (Stredoslovenská cementáreň, Ipeľské tehelne, Stredoslovenský kameňopriemysel), stavebný (Pozemné stavby, Stavoindustria), polygrafický (Tlačiarne SNP).

Rozvoj zaznamenalo aj školstvo a kultúra, hoci pod dohľadom KSČ.

== Členenie mesta a mestská samospráva ==
=== Časti mesta ===
[[Súbor:Nám.SNP NováRadnica (vo výstavbe).jpg|náhľad|Nová radnica na [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestí SNP]]]]
Mesto sa delí na 19 mestských častí: [[Banská Bystrica (mestská časť)|Banská Bystrica]], [[Fončorda]], [[Iliaš]], [[Jakub (Banská Bystrica)|Jakub]], [[Kostiviarska]], [[Kráľová (Banská Bystrica)|Kráľová]], [[Kremnička]], [[Majer (Banská Bystrica)|Majer]], [[Podlavice]], [[Pršianska Terasa]], [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvaň]], [[Rakytovce]], [[Rudlová]], [[Sásová]], [[Senica (Banská Bystrica)|Senica]], [[Skubín]], [[Šalková]], [[Uhlisko (Banská Bystrica)|Uhlisko]], [[Uľanka]].<ref name="banskabystrica-statut">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úplné znenie Štatút mesta Banská Bystrica | url = https://cdn.banskabystrica.sk/2019/02/%C3%9Apln%C3%A9-znenie-%C5%A0tat%C3%BAtu-mesta-Bansk%C3%A1-Bystrica.pdf | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="banskabystrica-o-meste">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Informácie o meste | url = http://www.banskabystrica.sk/informacie-o-meste.phtml?id3=14482 | vydavateľ = banskabystrica.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Katastrálne územie|Katastrálnych území]] je 9: Banská Bystrica, Kostiviarska, Kremnička, Podlavice, Radvaň, Sásová, Senica, Šalková a Uľanka.<ref name="banskabystrica-statut"/><ref name="banskabystrica-o-meste"/>

=== Hlavní predstavitelia ===
{{Hlavný článok|Zoznam predstaviteľov mesta Banská Bystrica}}
Obyvatelia mesta volili každoročne svojho richtára<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Graus | meno = Igor | odkaz na autora = | titul = Zaživa v Bystrici... | url = http://www.historiarevue.sk/index.php?id=2003graus6 | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-09-08 | ISSN = 1335-8316 | vydavateľ = Spoločnosť Pro História | miesto = Klemensova 19, 813 64 Bratislava | jazyk =
}}</ref>. Richtár bol hlavou mestskej vrchnosti, spravoval verejný aj súkromný život v meste, mal povinnosť vykonať výročné zúčtovanie mesta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prečítajte si o meste Banská Bystrica | url = http://www.kronikaslovenskejrepubliky.sk/?page=precitajtesi&city=banskabystrica&post=6 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-09-08 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = slovenčina}}</ref>. Dnes sa primátor mestá volí každé štyri roky v [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku|komunálnych voľbách]]. Súčasným primátorom je od [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|novembra 2014]] [[Ján Nosko]].<ref name=bbprofil>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.banskabystrica.sk| titul = Primátor Mesta Banská Bystrica| url = http://www.banskabystrica.sk/primator-mesta.phtml?id3=814| dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2015-12-29| vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref><ref name=vysledok2014>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet platných hlasov pre kandidátov na starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí | url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2014/oso2014/sk/tab15.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2014-11-21 | dátum prístupu = 2015-12-29 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistický úrad SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> Zástupcami primátora sú Jakub Gajdošík a Martin Turčan.<ref name=zastupcovia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zástupca primátora | url = http://www.banskabystrica.sk/zastupca-primatora.phtml?id3=815 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-20| vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica| jazyk = }}</ref>. Prednostom Mestského úradu je Mgr. Miroslav Rybár.<ref name=prednosta>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prednosta Mestského úradu v Banskej Bystrici| url = http://www.banskabystrica.sk/prednosta.phtml?id3=822| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.10.2012| vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica| jazyk = }}</ref>

=== Mestské zastupiteľstvo ===
Mestské zastupiteľstvo Banskej Bystrice má 31 poslancov. Zloženie mestského zastupiteľstva po [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|voľbách v roku 2018]] je nasledovné: Banskobystrická alternatíva (8 poslancov), Klub nezávislých poslancov (8), koalícia [[SMER – sociálna demokracia|SMER - SD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] (8), Banskobystrická pravica (3), Srdcom Bystričania (3) a jedna nezaradená poslankyňa.<ref name="banskabystrica-poslanci">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanci | url = https://www.banskabystrica.sk/poslanci/ | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-28 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> Poslanci sú rozdelení do siedmich volebných obvodov: č. 1 (Centrum),  č. 2 (Podlavice, Skubín, Uľanka, Jakub, Kostiviarska, Karlovo), č. 3 (Senica, Šalková, Majer, Uhlisko), 4 (Iliaš, Rakytovce, Kremnička, Kráľová, Podháj), č. 5 (Radvaň), č. 6 (Fončorda), č. 7 (Sásová, Rudlová).<ref name=obvody>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam poslancov Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici podľa volebných obvodov | url = http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=11719| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.10.2012| vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica| jazyk = }}</ref> Rozdelenie na sedem obvodov platí od roku 2018.<ref name="sme-banska-bystrica-bude-mat-v-komunalnych">{{Citácia periodika | priezvisko = Fajčíková | meno = Kveta | autor = | odkaz na autora = | titul = Banská Bystrica bude mať v komunálnych voľbách sedem volebných obvodov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://mybystrica.sme.sk/c/20857884/banska-bystrica-bude-mat-v-komunalnych-volbach-sedem-volebnych-obvodov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-26 | dátum prístupu = 2019-11-28 }}</ref> Mestské zastupiteľstvo sa stretáva približne raz za mesiac.<ref name=rozvrh>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rámcový plán predkladania materiálov na rokovanie Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici na II. polrok 2012 | url = http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=1526| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.10.2012| vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica| jazyk = }}</ref>

== Kultúra ==
=== Pamiatky ===
==== Sakrálne pamiatky ====
* [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]], farský kostol je jednoloďová [[gotika|pozdnegotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou, ktorá bola založená v [[13. storočie|13. storočí]] ešte ako [[Románske umenie|románska]]. Z tohto obdobia sa zachovala spodná časť veže so zduženými románskymi oknami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Banská Bystrica- farský kostol | url = http://apsida.sk/c/8852/banska-bystrica-farsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kostol prešiel gotickou prestavbou v [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]]. Z obdobia po roku [[1470]] pochádzajú južné kaplnky [[Ondrej (apoštol)|sv. Ondreja]] a Tela Kristovho a severná kaplnka [[Svätá Barbora|sv. Barbory]]. Napriek viacerým ničivým požiarom sa v interiéri zachovalo množstvo gotických detilov. Z dielne [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]] pochádza [[oltár]] sv. Barbory v kaplnke zasvätenej tejto svätici z roku [[1509]]. K ďalším hodnotným prvkom patrí gotická [[bronz]]ová [[krstiteľnica]] z roku [[1475]], dielo majstra Jodoka či socha Kristus na Olivovej hore. Kostol bol barokozovaný okolo roku [[1761]], kedy kostol zachvátil ničivý požiar.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=9949 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Vznikla tak [[barok]]ová výmaľba klenieb od Antona Schmidta a hlavný oltár s obrazmi Nanebovzatie Panny Márie a Svätej trojice od [[Johann Lucas Kracker|J. L. Krackera]] z roku [[1774]].
<gallery>
Súbor:Banska Bystrica farsky kostol 01.jpg|Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Súbor:P1020582.JPG
Súbor:P1020590.JPG
Súbor:Banská Bystrica - Kostol Nanebovzatia Panny Márie -a.jpg|Interiér kostola
Súbor:Banská Bystrica - Oltár sv. Barbory -a.jpg|Oltár od Majstra Pavla
Súbor:Banska bystrica baptistry font.jpg|Gotická krstiteľnica
</gallery>
* [[Kostol svätého Kríža (Banská Bystrica)|Kostol sv. Kríža]], slovenský kostol je jednoloďová neskorogotická stavba na nepravidelnom pôdoryse bez veže z druhej polovice 15. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=9950 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = | jazyk = }}</ref> Kostol je súčasťou opevnenia bystrického hradu, priamo prepojený s Pisárskou baštou. Oba objekty vznikli súčasne. Okolo roku [[1492]] je pôvodná kaplnka rozšírená k objektu Matejovho domu, s ktorým je prepojená [[empora|emporou]]. Kostol prešiel úpravami okolo roku [[1561]], kedy došlo k zvýšeniu lode do dnešnej podoby. Počas [[reformácia|reformácie]] bol kostol evanjelický, po odobratí kostola prevzali stavbu [[Spoločnosť Ježišova|Jezuiti]], ktorí ju barokovo upravili.
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický kostol]], jednoloďová [[empír]]ová stavba na pôdoryse gréckeho kríža, bez veže, z rokov [[1803]] – [[1807]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=9808 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Interiér je riešený ako centrálny eliptický priestor s dvoma úrovňami [[empora]]. Na oltári sa nachádza obraz žehnajúceho [[Ježiš Kristus|Krista]]. Hlavnej fasáde dominuje rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Na osy [[rizalit]]u je umiestnený [[portikus]] nesený dvoma toskánskymi stĺpmi. Nad ním sa nachádza termálne okno. Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi.
<gallery>
Súbor:Banská Bystrica - Slovenský kostol - 20. 9. 2014.JPG|Kostol sv. Kríža
Súbor:Banska Bystrica-Matejov dom.jpg|Matejov dom
Súbor:Banská Bystrica - evanjelický kostol.JPG|Evanjelický kostol
</gallery>

==== Ostatné pamiatky ====
Stredoveké centrum mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál [[Mestský hrad v Banskej Bystrici|Mestského hradu]] bol vyhlásený za národnú pamiatku. Okrem samotného hradu sa to týka [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica)|Kostola Nanebovzatia Panny Márie]], takzvaného farského. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradníka, ale hosťoval aj samotného [[Matej I. (Uhorsko)|kráľa]]. V areáli sa nachádza aj stará radnica, tzv. Prétorium.

Na [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestí SNP]] sa nachádza [[Katedrála svätého Františka Xaverského]] ako aj biskupský palác. Rovnako je tu aj zrekonštruovaná radnica, domy bohatých obyvateľov mesta: [[Thurzov dom]], [[Benického dom]], naklonená mestská hodinová veža a ďalšie pamiatky. Ďalšie historické pamiatky sa nachádzajú mimo centra mesta: [[Kaštieľ Radvanských]], Bárczyovský kaštieľ, [[Tihányiovský kaštieľ]]. Medzi modernejšie stavby patrí [[Pamätník SNP v Banskej Bystrici|Pamätník SNP]]. Toto dielo architekta [[Dušan Kuzma|Dušana Kuzmu]] bolo dokončené v roku 1969. Staviteľstvo 21. storočia sa prejavilo na [[Europa Business Center]]. Budova je najvyššia v meste a zároveň Stavba roka 2009.<ref name=stavbaroka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pacherová | meno = Soňa| odkaz na autora = | titul = Stavbou roka 2009 sa môže pochváliť Banská Bystrica| url = http://spravy.pravda.sk/stavbou-roka-2009-sa-moze-pochvalit-banska-bystrica-f74-/sk_domace.asp?c=A091002_100027_sk_domace_p12| dátum vydania = 02.10.2009| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.7.2012 | vydavateľ = Pravda | miesto = |jazyk = }}</ref>

''Pozri aj'': [[:Kategória:Stavby v Banskej Bystrici|Stavby v Banskej Bystrici]]

=== Divadlo ===
[[Súbor:Banská Bystrica - budova Štátnej opery - 30. 3. 2014.JPG|náhľad|[[Národný dom (Banská Bystrica)|Národný dom]] na [[Národná ulica (Banská Bystrica)|Národnej ulici]] je sídlom [[Štátna opera|Štátnej opery]]]]
V Banskej Bystrici pôsobí niekoľko divadiel. [[Štátna opera]] uvádza operné, muzikálové a baletné predstavenia. [[Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici]] ako jediné divadlo na Slovensku angažuje hercov s mentálnym postihnutím. [[Bábkové divadlo na rázcestí]] sa zaoberá jednak bábkarským umením pre deti a dospelých ale aj inými formami divadla. Moderné tanečné umenie zastupuje [[Štúdio tanca]]. V meste pôsobí aj viacero umeleckých škôl, ktoré poriadajú koncerty svojich študentov a pedagógov. V Banskej Bystrici sa tiež koná medzinárodné bienále bábkarskej tvorby, [[Bábkarská Bystrica]]. Vo dvore Beniczkého pasáže v centre mesta od roku 2011 sídli kultúrne centrum Záhrada, ktoré poskytuje priestor pre prezentáciu a tvorbu komunitného a súčasného umenia všetkých žánrov. Priľahlý záhradný park slúži ako verejná oddychová zóna pre návštevníkov a obyvateľov mesta.

=== Múzeá a galérie ===
* [[Stredoslovenské múzeum]] – Thurzov dom (Nám. SNP 4)
* [[Pamätník SNP v Banskej Bystrici]] (Kapitulská ul. 23)
* Literárne a hudobné múzeum (Lazovná ul. 9)
* [[Stredoslovenská galéria]] (Dolná ul. 8), jej súčasťou je aj stála expozícia Dominika Skuteckého (Horná ul. 55)
* [http://www.postovemuzeum.sk/ Poštové múzeum], (Partizánska cesta 9)

=== Turizmus ===
V roku 2016 mesto zaznamenalo 24% rast v počte návštevníkov, počet prenocovaní sa zvýšil o 27%. Tržby ubytovacích zariadení sa zvýšili o 37% a zvýšila sa aj ich kapacita. Mesto z daní na ubytovanie získala približne 26 000 eur.<ref name=2016turisti>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vlaňajší rok bol pre cestovný ruch na strednom Slovensku rekordný | url = http://www.teraz.sk/regiony/turizmus-vlanajsi-rok-bol-pre-cestov/272226-clanok.html | dátum vydania = 2017-07-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-26 | vydavateľ = TASR | miesto = | jazyk = }}</ref> K 30. júnu 2015 bolo v banskobystrickom okrese 124 ubytovacích zariadení, ktoré využilo 39 552 návštevníkov.<ref name=2015bystricoviny>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cestovný ruch v Banskej Bystrici sa tohto roku zvyšuje  | url = https://www.bystricoviny.sk/spravy/cestovny-ruch-v-banskej-bystrici-sa-tohto-roku-zvysuje/ | dátum vydania = 2015-12-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-26 | vydavateľ = bystricoviny.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Panoráma Banskej Bystrice zo Slnečných strání.jpg|náhľad|Panoráma mesta Banská Bystrica fotená nadránom z mestskej časti Slnečné stráne.]]
Počet obyvateľov krajského mesta má posledné desaťročie klesajúcu tendenciu. V roku 2002 v meste žilo 82 299 obyvateľov, ku koncu roku 2012 to bolo len 78 068. Aj keď sa v roku 2012 narodilo viac detí ako v predošlý rok, klesajúci trend pokračoval odsťahovaním sa 1 222 v porovnaní s prírastkom 876 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bučko| meno = M| odkaz na autora = | titul = Počet obyvateľov Banskej Bystrice stále klesá | url = http://bbonline.sk/pocet-obyvatelov-banskej-bystrice-stale-klesa/ | dátum vydania = 10.01.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.01.2013 | vydavateľ = bbonline.sk | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> V roku 2014 bolo mesto na 5. mieste v počte prisťahovaných ľudí (prihlásenie bydliska), zároveň však obsadilo piatu priečku v rebríčku miest odkiaľ sa ľudia najviac sťahujú. Celkový prírastok bol negatívny, trend sa vyskytuje aj v ďalších väčších mestách.<ref name=vacsiemesta>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dugovič | meno = Matej | odkaz na autora = | titul = Väčšie mestá strácajú obyvateľov – sťahujú sa na vidiek a vracajú sa za prácou | url = https://dennikn.sk/332114/vacsie-mesta-stracaju-obyvatelov-stahuju-sa-vidiek-vracaju-sa-za-pracou/ | dátum vydania = 2015-12-30 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2016-01-05 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Etnické zloženie obyvateľstva ===
* Slováci – 94,74 %
* Česi – 1,39 %
* Rómovia – 0,54 %
* Maďari – 0,54 %
* Nemci – 0,06 %
* Ukrajinci – 0,05 %
a iní

=== Náboženské zloženie obyvateľstva ===
* rímskokatolíci – 46,57 %
* bez vyznania – 30,17 %
* evanjelici a. v. – 13,94 %
* gréckokatolíci – 1,03 %
* pravoslávni – 0,24 %
a iní

== Doprava ==
=== Verejná cestná doprava ===
{{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Banskej Bystrici}}
[[Súbor:DPMBBTrolejbus3011.JPG|náhľad|[[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|Trolejbus]] pri Srdiečku]]
Mestská doprava v Banskej Bystrici je osobitná dvoma dopravcami. [[Dopravný podnik mesta Banská Bystrica]] poskytuje [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|trolejbusovú dopravu]] (linky 1 – 8), [[SAD Zvolen]] zabezpečuje autobusové linky MHD (20 – 100).<ref name=mhdporiadky>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky MHD Banská Bystrica | url = http://web.sadzv.sk/pages/mhd_bb_12/index.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.6.2012 | vydavateľ = [[SAD Zvolen]] | miesto = Zvolen | jazyk = }}</ref> V rámci obvodu MHD je možné použiť aj prímestské linky za MHD ceny a doklady.<ref name=integrovana>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Kami| odkaz na autora = | titul = Integrovaná doprava | url = http://imhd.zoznam.sk/bb/doc/sk/10169/Integrovana-doprava.html | dátum vydania = 1.9.2011| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.6.2012 | vydavateľ = imhd.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>

V júli 2020 mesto oznámilo vyhlásenie verejného obstarávania na prevádzku mestskej hromadnej dopravy. Súťaž má dve časti: autobusovú a trolejbusovú dopravu a mesto chce vysúťažiť dvoch partnerov, ktorí by od 1. januára 2021 prevádkovali MHD na 10 rokov. Medzi požiadavky mesta na dopracov patrí ekológia a moderné technológie.<ref name="banskabystrica-mhd-sutaz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marhefková | meno = Zdenka| autor = | odkaz na autora = | titul = Mesto vyhlásilo zelené verejné obstarávanie na dopravcov poskytujúcich služby autobusovej a trolejbusovej dopravyBanská Bystrica | url = https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2020/mesto-vyhlasilo-zelene-verejne-obstaravanie-na-dopravcov-poskytujucich-sluzby-autobusovej-a-trolejbusovej-dopravy/ | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = 2020-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>

[[Autobusová stanica Banská Bystrica|Autobusová stanica]], kde zastavujú diaľkové, prímestské aj mestské linky sa sa nachádza neďaleko železničnej stanice. Pôvodná stanica, v súčasnosti už nahradená novou, bola v prerušenej výstavbe od roku 1983, v roku 1990 bola prerušená stavba časti so zázemím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fajčíková| meno = Kveta| odkaz na autora = | titul = Chátrajúci skelet autobusky možno prestane strašiť | url = http://bystrica.sme.sk/c/6379243/chatrajuci-skelet-autobusky-mozno-prestane-strasit.html | dátum vydania = 17.5.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.6.2012 | vydavateľ = [[Denník SME]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek svojmu veku a stavu slúžila táto stanica až do roku 2015, kedy, po viacerých predchádzajúcich neúspešných pokusoch o nápravu situácie, sa nový investor pustil do búracích prác a cestujúca verejnosť bola dočasne premiestnená na dočasnú stanicu na parkovisku na Mičinskej ceste. V januári 2015 [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|nový]] primátor mesta [[Ján Nosko]] vyhlásil, že na Vianoce 2016 bude stáť nová dvojposchodová budova, čo sa však nakoniec neukázalo ako pravdivé vyhlásenie. Podľa informácií z júla 2017 mala stanica byť sprevádzkovaná začiatkom septembra 2017, čo sa, napriek pochybám, stalo - síce o dva týždne neskôr, ale konečne predsa - skutočnosťou.<ref name=jul2017>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FOTO: Stavebné práce na novej autobusovej stanici pomaly finišujú+vizualizácie  | url = https://www.bystricoviny.sk/spravy/foto-stavebne-prace-novej-autobusovej-stanici-pomaly-finisuju/ | dátum vydania = 2015-12-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-26 | vydavateľ = bystricoviny.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Železničná doprava ===
Banská Bystrica sa nachádza na križovatke [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|trate Zvolen – Vrútky]], ktorá je v úseku Zvolen – Banská Bystrica [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]] a [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|trate Banská Bystrica – Červená Skala]], ktorá elektrifikovaná nie je. Obe trate sú jednokoľajné. [[Železničná stanica Banská Bystrica]] sa nachádza v blízkosti [[Autobusová stanica Banská Bystrica|autobusovej stanice]]. [[Železničná zastávka Banská Bystrica-mesto]] sa nachádza bližšie k centru mesta. Na území mesta sa nachádzajú tiež stanice [[Železničná stanica Kostiviarska|Kostiviarska]], [[Železničná stanica Radvaň|Radvaň]], [[Železničná stanica Šalková|Šalková]] a [[Železničná stanica Uľanka|Uľanka]].

=== Cestná doprava ===
[[Súbor:Slovakia15BanskaBystrica6.JPG|náhľad|[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] v [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvani]], v pozadí [[Europa Business Center]], najvyššia budova mesta]]
Banská Bystrici leží na križovatke viacerých cestných ťahov. Z juhu je napojená na [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] a [[Cesta I. triedy 69 (Slovensko)|I/69]] (smer [[Zvolen]]), z východu na [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] (smer [[Brezno]]) a zo severu na [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|I/59]] (smer horský priechod [[Donovaly]]). Mestom prechádza viacero ciest druhej a tretej triedy. Od apríla 2009<ref name=nds>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stavby PPP | url = http://ndsas.sk/stavby-ppp/18557s | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.3.2011 | vydavateľ = [[Národná diaľničná spoločnosť]] | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}</ref>  bol vo výstavbe [[Severný obchvat Banskej Bystrice|Severný obchvat mesta]] ako pokračovanie trasy R1. Jeho trasa vedie z cesty [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|I/59]] v mestskej časti Karlovo, prechádza medzi centrom mesta a mestskou časťou Sásová a napája sa na cestu [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] smerom na Brezno. Diaľková doprava v smeroch Zvolen-Brezno a Ružomberok-Brezno sa tak vyhýba centru mesta. Obchvat má dĺžku dĺžku {{km|5.672|m}}.<ref name=nds /> Otvorený bol 27. júla 2012.<ref name=dokoncenie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fajčíková| meno = Kveta| odkaz na autora = | titul = Severný obchvat Banskej Bystrice slávnostne odovzdali | url = http://bystrica.sme.sk/c/6473029/severny-obchvat-banskej-bystrice-slavnostne-odovzdali.html | dátum vydania = 27.7.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.9.2012 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}</ref>

Ďalej je plánované pokračovanie R1 smerom na [[Slovenská Ľupča|Slovenskú Ľupču]] a cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] do [[Ružomberok|Ružomberka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mapa D a RC | url = http://ndsas.sk/mapa/12389s | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.3.2011 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}</ref>

=== Cyklistická doprava ===
Od 22. júna 2012 premáva cyklobus z mesta na [[Králiky]] a [[Kráľova studňa|Kráľovu studňu]] vo [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]]. Cestovné je 1 €, dopravu dotuje samospráva mesta a [[Banskobystrický samosprávny kraj]]. Premávať bude počas letných víkendov a sviatkov.<ref name=cyklobus>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyklobus slávnostne uviedli do života | url = http://www.banskabystrica.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=23206 | dátum vydania = 22.6.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.07.2012 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica| jazyk = }}</ref> Vybudovanie a rozšírenie cyklotrás je súčasťou Rozvojového programu mesta na roky 2008 - 2010 - 2014.<ref name=rozvojprogram>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rozvojový program mesta Banská Bystrica na roky 2008 - 2010 - 2014| url = http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=36233 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.07.2012 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica| jazyk = }}</ref> V roku 2016 bol plán vybudovať 25 kilometrov cyklociest, ktoré by prepojili mestské časti s centrom mesta. Na tento účel bolo určených 360 000 eur. Cyklotrasa z Podlavíc na Hušták bola v septembri 2016 vo fáze stavebného povolenia.<ref name=cyklo2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová cyklotrasa z [[Podlavice|Podlavíc]] po [[Vajanského námestie (Banská Bystrica)|Hušták]] je vo fáze stavebného povolenia | url = http://nasabystrica.sme.sk/c/20283277/nova-cyklotrasa-z-podlavic-po-hustak-je-vo-faze-stavebneho-povolenia.html | dátum vydania = 2016-09-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12016-10-02 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref>

Na prelome mája a júna 2019 bolo na [[Železničná stanica Banská Bystrica|stanici]] vybudované cyklistické stanovište umožňujúce odloženie bicykla, použitie pumpy či nabíjanie elektrobicyklov.<ref name="banskabystrica-cyklostanoviste">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mojžišková| meno = Dominika | autor = | odkaz na autora = | titul = Cyklostanovište pri železničnej stanici – projekt MOVECIT | url = https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2019/cyklostanoviste-pri-zeleznicnej-stanici-projekt-movecit/ | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = 2019-05-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>

=== Letecká doprava ===
Pri [[Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica|Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta]] funguje stanica [[Vrtuľníková záchranná zdravotná služba|vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby]] s volacím znakom [[Krištof 02]]. Neďaleko mesta sa nachádza medzinárodné [[Letisko Sliač]].

Heliportom disponuje aj [[Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb]].<ref name="suscch-exteriery">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exteriery | url = https://www.suscch.eu/page.php?66 | vydavateľ = [[Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>

== Školstvo ==
=== Vysoké školy ===
[[Súbor:Banska-Bystrica-Matej-Bel-University-rectorate.jpg|náhľad|Rektorát [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela]]]]
V Banskej Bystrici majú sídlo dve verejné vysoké školy, dve súkromné vysoké školy a fakulta štátnej vysokej školy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vysoké školy v Banskej Bystrici | url = http://skoly.banskabystrica.sk/vysoke-skoly.phtml?id3=37695 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-17 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>:

* [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémia umení]]
* [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzita Mateja Bela]]
* [[Fakulta zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici|Fakulta zdravotníctva]] [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenskej zdravotníckej univerzity]]

=== Stredné školy ===
Na území mesta pôsobia nasledovné stredné školy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stredné školy v Banskej Bystrici | url = http://skoly.banskabystrica.sk/stredne-skoly.phtml?id3=37694 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2013 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica| jazyk = }}</ref>:

==== Gymnáziá ====
* [[Gymnázium Andreja Sládkoviča]]
* [[Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského]]
* [[Gymnázium Mikuláša Kováča]]
* [[Športové gymnázium Banská Bystrica]]

==== Cirkevné gymnáziá ====
* [[Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici]]
* [[Katolícke gymnázium Štefana Moysesa]]

==== Stredné odborné školy ====
* [[Konzervatórium Jána Levoslava Bellu]]
* [[Obchodná akadémia (Banská Bystrica)|Obchodná akadémia]]
* [[Spojená škola (Banská Bystrica, Školská)|Spojená škola]] (Stredná odborná škola automobilová, podnikania, elektrotechnická)
* [[Spojená škola (Banská Bystrica, Kremnička)|Spojená škola (Kremnička)]] (Stredná odborná škola stavebná, SPŠ stavebná)
* [[Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša]]
* [[Stredná zdravotnícka škola (Banská Bystrica)|Stredná zdravotnícka škola]]
* [[Stredná odborná škola, Tajovského 30]]
* [[Stredná odborná škola, Pod Bánošom 80]]
* [[Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu]]

==== Učilištia ====
* [[Odborné učilište internátne Viliama Gaňu]]

==== Súkromné stredné školy ====
* [[Súkromné gymnázium Orbis eruditionis]]
* [[Súkromná obchodná akadémia (Banská Bystrica)|Súkromná obchodná akadémia]]

=== Základné školy ===
Na území mesta pôsobia nasledovné základné školy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Základné školy v Banskej Bystrici | url = http://skoly.banskabystrica.sk/zakladne-skoly.phtml?id3=37693 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2013 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>

;Základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Banská Bystrica

[[Súbor:Banská Bystrica - ZŠ Slobodného slovenského vysielača.jpg|náhľad|Budova [[Základná škola Slobodného slovenského vysielača|Základnej školy Slobodného slovenského vysielača]]]]
* Základná škola, Bakossova 5
* Základná škola, Ďumbierska 17
* Základná škola Jozefa Gregora Tajovského, Gaštanová 12
* Základná škola, Golianova 8
* Základná škola, Hronská 47
* Základná škola, Moskovská 2
* Základná škola, Pieninská 27
* Základná škola, Radvanská 1
* Základná škola, Sitnianska 32
* Základná škola, Spojová 14
* Základná škola SSV, Skuteckého 8
* Základná škola, Trieda SNP 20
* [[Základná umelecká škola v Banskej Bystrici|Základná umelecká škola J. Cikkera]], Štefánikovo nábrežie 6

;Súkromné základné školy

* Základná škola Fantázia, Magurská 16
* Základná škola Dráčik, Mládežnícka 51
* Základná škola U Filipa, Ružová 14
* Súkromná umelecká základná škola Róberta Tatára, Okružná 2
* Súkromná umelecká škola, Námestie Slobody 3

;Cirkevné základné školy

* Základná škola s materskou školou Štefana Moysesa, Nám. Štefana Moysesa 23 ([[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]])
* Základná škola Narnia, Okružná 2 ([[Cirkev bratská]])

;Základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Obvodného úradu Banská Bystrica (Špeciálne základné školy)
* Špeciálna základná škola, Ďumbierska 15
* Základná škola pri Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou, Nám. L. Svobodu 4

=== Materské školy ===
V Banskej Bystrici v roku [[2013]] bolo 27 materských škôl<ref name="MŠ">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Materské školy v Banskej Bystrici | url = http://skoly.banskabystrica.sk/materske-skoly.phtml?id3=37692 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.6.2013 | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>, ktorých zriaďovateľom bolo mesto Banská Bystrica. Dve zariadenia (Špeciálna materská škola, Detské integračné centrum) boli v zriaďovateľskej pôsobnosti Obvodného úradu Banská Bystrica a takisto tu pôsobili tri súkromné materské školy.<ref name="MŠ"/>

== Šport ==
V roku 2021 sa v Banskej Bystrici bude konať [[Letný európsky olympijský festival mládeže 2021]].<ref name="banskabystrica-aktuality">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aktuality | url = https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2019/dejiskom-letneho-eyof-2021-bude-banska-bystrica/ | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = 2019-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Niektoré kluby v Banskej Bystrici:
* [[HC ’05 Banská Bystrica]]
* [[FK Dukla Banská Bystrica]]
* [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica]]
* [[ŠK Kremnička]]
* [[MFK Banská Bystrica]]
* [[ŠKP Banská Bystrica]]
* [[UMB 08 Banská Bystrica]]
* [[Športový klub DRÁČIK]]
* [[športový klub kickboxu v Banskej Bystrici]]
* [[Športový klub Kartík bb]]
* [[TC Dixon Tenisia BB]]
* [[Bedmintonový klub BKLOKYBB]]

== Rodáci ==
{|
| valign=top |
* [[Martin Babjak]], operný spevák (barytón)
* [[Paľo Bielik]], herec, filmový režisér a scenárista
* [[Ivan Bukovčan]], dramatik a filmový scenárista
* [[Samuel Buzinkai]], historik
* [[Ján Cikker]], hudobný skladateľ
* [[Dušan Cinkota]], herec
* [[Emil Černý]], pedagóg a publicista
* [[Viliam Figuš-Bystrý]], hudobný skladateľ
* [[Ján Fuchs]], pedagóg a autor učebníc
* [[Michal Handzuš]], reprezentant v ľadovom hokeji
* [[Deana Horváthová]], herečka a filmová producentka
* [[Pavel Hrúz]], spisovateľ
* [[Ladislav Hudec]], [[architekt]], ktorý pôsobil v [[Čína|Číne]] a v [[Spojené štáty|USA]]
* [[Marián Chudovský]], operný režisér
* [[Šimon Jurovský]], hudobný skladateľ a dirigent
| valign=top |
* [[Peter Karvaš]], dramatik, prozaik a divadelný teoretik
* [[Ján Koleník]], herec
* [[Ján Langoš]], politik
* [[Ján Móry]], hudobný skladateľ a pedagóg
* [[Jozef Murgaš]], katolícky kňaz, vynálezca a maliar, vlastenec
* [[Radovan Oravkin]], hudobník a textár 
* [[Vladimír Országh]], reprezentant v ľadovom hokeji, tréner
* [[Alena Procházková]], reprezentantka v behu na lyžiach
* [[Ondrej Sliacky]], spisovateľ, literárny vedec, pedagóg, scenárista, editor detského časopisu [[Slniečko (časopis)|Slniečko]]
* [[Tomáš Surový]], reprezentant v ľadovom hokeji
* [[Igor Šimeg]], herec, spevák, režisér
* [[Matej Thome]] – študent na univerzite vo [[Lutherstadt Wittenberg|Wittenbergu]] v časoch pôsobenia [[Martin Luther|Martina Luthera]] ([[1523]])<ref>[http://www.milost.sk/logos/clanok/slovensko-vo-svetle-reformacie Slovensko vo svetle reformácie]</ref>
* [[Richard Zedník]], reprezentant v ľadovom hokeji
* [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]], prozaik a publicista 
|}

=== Ostatné osobnosti ===
Osobnosti pôsobiace v meste, o ktorých nie sú dostupné informácie potvrdzujúce, že boli zároveň banskobystrickými rodákmi:

* J. Kameník{{--}}staviteľ, ktorý podľa mestskej knihy účtov z roku 1546 pracoval pri prestavbe radnice na zaklenutí miestnosti<ref>{{Citácia Harvard
 | Heslo = 
 | PriezviskoEditora = Klimová
 | MenoEditora = Anna
 | PriezviskoEditora2 = Némethová
 | MenoEditora2 = Mária
 | PriezviskoEditora3 = Lauková
 | MenoEditora3 = Oľga
 | Rok = 2002
 | Titul = [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000]]
 | Miesto = Banská Bystrica | Vydavateľ = [[Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici]]
 | ISBN = 8085169622
 | Strana = 
}}</ref>
* Ján Maixner (iné zápisy: Meyxner, Meixner; žil v 16. storočí){{--}}baník mediarskeho podniku [[Turzovsko-fuggerovská spoločnosť|Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti]] v Banskej Bystrici, jeden z vodcov [[banícke povstanie|baníckeho povstania]] (1525{{--}}1526)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Maixner, Ján (Meyxner, Meixner) | PriezviskoEditora = Klimová | MenoEditora = Anna | PriezviskoEditora2 = Némethová | MenoEditora2 = Mária | PriezviskoEditora3 = Lauková | MenoEditora3 = Oľga | Rok = 2002 | Titul = [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000]] | Miesto = Banská Bystrica | Vydavateľ = [[Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici]] | ISBN = 8085169622 | Strana = 122}}</ref>
* Štefan Joachim (žil na prelome [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]]){{--}}pedagóg, ako rektor miestneho evanjelického gymnázia v rokoch 1618{{--}}1619<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Joachim, Štefan | PriezviskoEditora = Klimová | MenoEditora = Anna | PriezviskoEditora2 = Némethová | MenoEditora2 = Mária | PriezviskoEditora3 = Lauková | MenoEditora3 = Oľga | Rok = 2002 | Titul = [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000]] | Miesto = Banská Bystrica | Vydavateľ = Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici | ISBN = 8085169622 | Strana = 87}}</ref>
* Hans Mihey (iný zápis: Mihay){{--}}zlatník, v Banskej Bystrici dokázateľne pôsobiaci v rokoch 1641{{--}}1658<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Maixner, Ján (Meyxner, Meixner) | PriezviskoEditora = Klimová | MenoEditora = Anna | PriezviskoEditora2 = Némethová | MenoEditora2 = Mária | PriezviskoEditora3 = Lauková | MenoEditora3 = Oľga | Rok = 2002 | Titul = [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000]] | Miesto = Banská Bystrica | Vydavateľ = [[Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici]] | ISBN = 8085169622 | Strana = }}</ref>
* Zacharias Allert (iný zápis: Albert Allerdt; žil v 17. až 18. storočí){{--}}zlatník v meste, spomínaný v rokoch 1693{{--}}1701<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Allert, Zacharias (Allerdt, Albert) | PriezviskoEditora = Klimová | MenoEditora = Anna | PriezviskoEditora2 = Némethová | MenoEditora2 = Mária | PriezviskoEditora3 = Lauková | MenoEditora3 = Oľga | Rok = 2002 | Titul = [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000]] | Miesto = Banská Bystrica | Vydavateľ = [[Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici]] | ISBN = 8085169622 | Strana = 10}}</ref>
* Michael Ramszler (iné zápisy: Ramsler, Rambszler; žil v [[18. storočie|18. storočí]]){{--}}zlatník, ktorý sa vyučil u otca v Banskej Bystrici a za majstra bol prijatý 1. marca 1734 (spomínaný 1734{{--}}1753)<ref>''[[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000]]'', s. 160</ref><ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Toranová | Meno = Eva | Rok = 1983 | Titul = Zlatníctvo na Slovensku | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | OCLC = 499565477 | Strany = 221}}</ref>
* František Folgern (iný zápis: Franciscus){{--}}v rokoch 1829{{--}}1849 ''cantor canonicus'' v kapitulskom kostole v Banskej Bystrici; zaviedol gregoriánsky spev. <!-- z OSUD-u BB; Pozri: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000 -->
* Ing. Juraj Kelemen (žil v 19.{{--}}20. storočí){{--}}lyžiar a športový funkcionár, ktorý bol priekopníkom lyžovania a organizátorom športových podujatí v Banskej Bystrici, taktiež predseda SKI-klubu v Banskej Bystrici od roku 1929<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = Pergner, Wolf | PriezviskoEditora = Klimová | MenoEditora = Anna | PriezviskoEditora2 = Némethová | MenoEditora2 = Mária | PriezviskoEditora3 = Lauková | MenoEditora3 = Oľga | Rok = 2002 | Titul = [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000]] | Miesto = Banská Bystrica | Vydavateľ = [[Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici]] | ISBN = 8085169622 | Strana = 148}}</ref><ref>{{Citácia Harvard | PriezviskoEditora = Fremal | MenoEditora = Karol | Rok = [1997] | Titul = Zimný sen : Z dejín lyžovania v Banskej Bystrici a okolí do roku 1945 | Miesto = Banská Bystrica | Vydavateľ = Klub lyžiarov | Strana = 15, 98}}</ref>
* [[Dominik Skutecký]], maliar

== Partnerské mestá ==
{|
| valign=top |
* {{Flagicon|Taliansko}} [[Alba (Cuneo)|Alba]], [[Taliansko]]
* {{Flagicon|Taliansko}} [[Ascoli Piceno]], [[Taliansko]]
* {{Flagicon|Čierna Hora}} [[Budva (mesto)|Budva]], [[Čierna Hora]]
* {{Flagicon|Maďarsko}} [[Dabaš]], [[Maďarsko]]
* {{Flagicon|Spojené kráľovstvo}} [[Durham (grófstvo)|Grófstvo Durham]], [[Spojené kráľovstvo]] (od roku 1967)<ref name=durhamsme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Britské grófstvo Durham spája s B. Bystricou už takmer polstoročné priateľstvo| url = http://bystrica.sme.sk/c/6479474/britske-grofstvo-durham-spaja-s-b-bystricou-uz-takmer-polstorocne-priatelstvo.html | dátum vydania = 01.08.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.08.2012 | vydavateľ = [[Petit Press]]| miesto = |jazyk = }}</ref>
* {{Flagicon|Nemecko}} [[Halberstadt]], [[Nemecko]]
* {{Flagicon|Izrael}} [[Herzliya]], [[Izrael]]
* {{Flagicon|Česko}} [[Hradec Králové]], [[Česko]]
* {{Flagicon|USA}} [[Charleston (Západná Virgínia)|Charleston]], [[Spojené štáty|USA]] (podpis 10.5.2010)<ref name=fotogalbb>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fotogaléria z podujatí v meste Banská Bystrica| url = http://www.banskabystrica.sk/?id_menu=45659 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.10.2012 | vydavateľ = [[Petit Press]]| miesto = |jazyk = }}</ref>
* {{Flagicon|Srbsko}} [[Kovačica (mesto)|Kovačica]], [[Srbsko]]
| valign=top |
* {{Flagicon|Grécko}} [[Larisa (mesto v Grécku)|Larissa]], [[Grécko]]
* {{Flagicon|Rumunsko}} [[Mangalia]], [[Rumunsko]]
* {{Flagicon|Bulharsko}} [[Montana (Bulharsko)|Montana]], [[Bulharsko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Radom]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Francúzsko}} [[Saint-Étienne]], [[Francúzsko]]
* {{Flagicon|Maďarsko}} [[Salgótarján]], [[Maďarsko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Tarnobrzeg]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Rusko}} [[Tula (Rusko)|Tula]], [[Rusko]]
* {{Flagicon|Srbsko}} [[Vršac]], [[Srbsko]]
* {{Flagicon|Chorvátsko}} [[Zadar]], [[Chorvátsko]]
|}

== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Church St Francis Xavier - Banská Bystrica (Besztercebánya).jpg|[[Katedrála svätého Františka Xaverského|Katedrálny Chrám sv. Františka Xaverského]]
Súbor:Barbakan (detail na vežu).jpg|Veža [[Mestský hrad v Banskej Bystrici|mestského hradu]]
Súbor:R.k.-kostol sv.Kríža (slovenský).jpg|[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]]
Súbor:Banská Bystrica - Mestský park (1).jpg|Mestský park
Súbor:Nám.SNP InformačnéCentrum.jpg|Renesančný dom na [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestí SNP]]
Súbor:Banská Bystrica - Námestie SNP 005.jpg|Fontána na [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestí SNP]]
Súbor:Banská Bystrica - meštiansky dom 001.jpg|Meštiansky dom, sídlo [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]]
Súbor:Clock tower in Banská Bystrica (Besztercebánya).jpg|Hodinová veža
Súbor:Museum of Slovak National Uprising.jpg|[[Pamätník SNP v Banskej Bystrici|Pamätník SNP]]
Súbor:Besztercebanyacivertanlegi1.jpg|pohľad na historické centrum
Súbor:Banská Bystrica - Nám. SNP (1).jpg|Námestie SNP
Súbor:Banská Bystrica - Európa Shopping Centre.JPG|[[Europa Business Center]], najvyššia budova v meste
Súbor:Banská Bystrica - Fončorda - 18. 4. 2014.JPG|[[Fončorda]], pohľad z vrchu [[Urpín (vrch)|Urpín]]
Súbor:StanicaBanskaBystricaApril2015b.jpg|[[Železničná stanica Banská Bystrica|železničná stanica]]
</gallery>

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==
* Banská Bystrica [[1255]]{{--}}[[1995]]
* {{Citácia knihy | priezvisko = Donovalová | meno = Katarína (ed.) | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora2 = | titul = [http://www.vkmk.sk/storage/Pamatne_tabule_www.pdf Pamätníky a pamätné tabule Banská Bystrica] | vydavateľ = Verejná knižnica Mikuláša Kováča | miesto = Banská Bystrica | rok = 2009 | vydanie = 1 | počet strán = 150 | isbn = 978-80-88783-47-3 | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Graus | meno = Igor | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora2 = | titul = Banská Bystrica v 16. storočí | vydavateľ = ENTERPRISE | miesto = Banská Bystrica | rok = 2015 | vydanie = 1 | počet strán = 226 | isbn = 978-80-85342-36-9 | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Husovská | meno = Ľudmila a kol | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slovensko : prechádzky storočiami miest a mestečiek | vydavateľ = Príroda | miesto = Bratislava | rok = 1994 | vydanie = 1 | počet strán = 288 | isbn = 80-07-00531-5 | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Klimová | meno = Anna | odkaz na autora = | priezvisko2 = Némethová | meno2 = Mária (eds.) | odkaz na autora2 = | titul = [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000]] | vydavateľ = Štátna vedecká knižnica | miesto = Banská Bystrica | rok = 2002 | vydanie = 1 | počet strán = 289 | isbn = 80-85169-62-2 | jazyk = }}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam ulíc a námestí v Banskej Bystrici]]
* Zoznam kultúrnych pamiatok:
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Banskej Bystrici (0 – K)|0 – K]]
** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Banskej Bystrici (L – Ž)|L – Ž]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Banská Bystrica}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.banskabystrica.sk/ Oficiálna stránka mesta]
* [http://www.icbb.sk/ Informačné centrum Banská Bystrica]
* [https://egov.banskabystrica.sk/ Elektronická verejná správa mesta Banská Bystrica]
* [https://mojaobec.statistics.sk/html/sk.html?obec=SK0321508438/ Banská Bystrica v štatistikách]
* [https://www.bystrica24.sk/ Aktuálne informácie o Banskej Bystrici]
* [https://www.bbonline.sk/ Aktuálne informácie o Banskej Bystrici]
* [https://www.bystricoviny.sk/ Aktuálne informácie o Banskej Bystrici]
* [https://www.bystricasity.sk/ Aktuálne informácie o Banskej Bystrici]
* [https://nasabystrica.sme.sk/ Aktuálne informácie o Banskej Bystrici]
* [http://www.podujatiabb.sk/ Prehľad podujatí v Banskej Bystrici]
* [http://www.cyklobb.sk/ Interaktívna mapa cyklotrás v okolí Banskej Bystrice]
* [http://mapka.gku.sk/ Kataster nehnuteľností - ZBGIS]

{{Banská Bystrica}}
{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}
{{Obce okresu Banská Bystrica}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Banská Bystrica| ]]
[[Kategória:Okres Banská Bystrica]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Banskobystrický kraj]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]]
[[Kategória:Banské sídla na Slovensku]]