Železničná trať Žilina – Košice: Różnice pomiędzy wersjami
| Linia 20: | Linia 20: | ||
{{BS-start}} | {{BS-start}} | ||
| − | |||
{{BS3||ABZg+l|||[[Železničná trať Štrbské Pleso – Štrba|smer Štrbské Pleso]]}} | {{BS3||ABZg+l|||[[Železničná trať Štrbské Pleso – Štrba|smer Štrbské Pleso]]}} | ||
{{BS3||INT||218,315|[[Železničná stanica Štrba|Štrba]]}} | {{BS3||INT||218,315|[[Železničná stanica Štrba|Štrba]]}} | ||
Wersja z 05:45, 3 lut 2020
…https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDelezni%C4%8Dn%C3%A1_tra%C5%A5_%C5%BDilina_%E2%80%93_Ko%C5%A1ice
| Žilina - Košice | |
| Plik:Zilina-Kosice.jpg | |
| Podstawowe informacje | |
|---|---|
| Numer trasy | 180 |
| Operator | ŽSR |
| Długość | 238,88 km |
| Parametry trasy | |
| Rozstaw | 1435 mm |
| Liczba torów | 2 |
| Klasa linii | D4 |
| Napięcie zasilania | 3 kV jednosmerná |
| na odcinku | Žilina - Košice |
| Max. spadek | 15‰ |
| Max. szybkość | 120 |
| Przebieg linii | |
Železničná trať Žilina - Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.
Spis treści
História
Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.
Otváranie jednotlivých úsekov:
- 1. 9. 1870: Košice – Kysak (– Prešov)
- 8. 12. 1871: Žilina – Poprad
- 12. 12. 1871: Poprad – Spišská Nová Ves
- 12. 3. 1872: Spišská Nová Ves – Kysak
Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.
Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.
Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.
Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.
Priebeh trate
Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.
Stanice na trati
- Varín
- Nezbudská Lúčka-Strečno
- Vrútky - križovatka s traťou 170 (Vrútky – Zvolen)
- Vrútky nákladná stanica
- Sučany
- Turany
- Krpeľany
- Šútovo-Ratkovo
- Kraľovany - križovatka s traťou 181 (Kraľovany – Trstená)
- Stankovany
- Ľubochňa
- Švošov
- Hrboltová
- Ružomberok-Rybárpole
- Ružomberok
- Lisková zastávka
- Liptovská Teplá
- Liptovské Vlachy
- Liptovský Mikuláš
- Okoličné
- Podtureň
- Liptovský Hrádok
- Kráľova Lehota
- Východná
- Važec
- Štrba - križovatka s traťou 182 (Štrba – Štrbské Pleso)
- Štrba zastávka
- Lučivná
- Svit
- Poprad - Tatry - križovatka s traťou 183 (Poprad – Štrbské Pleso) a 185 (Poprad – Plaveč)
- Gánovce
- Spišský Štiavnik
- Vydrník
- Letanovce
- Spišské Tomášovce
- Smižany
- Spišská Nová Ves - križovatka s traťou 186 (Spišská Nová Ves – Levoča)
- Teplička nad Hornádom
- Markušovce
- Matejovce nad Hornádom
- Chrasť nad Hornádom
- Vítkovce
- Olcnava
- Spišské Vlachy - križovatka s traťou 187 (Spišské Vlachy – Spišské Podhradie)
- Krompachy
- Richnava
- Kluknava
- Margecany - križovatka s traťou 173 (Červená Skala – Margecany)
- Margecany zastávka
- Ružín
- Malá Lodina
- Veľká Lodina
- Kysak - križovatka s traťou 188 (Košice – Muszyna)
- Trebejov
- Kostoľany nad Hornádom
- Ťahanovce
- Košice - hl. stanica - križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice), 169 (Košice – Hidasnémeti) a 190 (Košice – Čierna nad Tisou)
Modernizácia trate
V roku 2011 bola ukončená výstavba novej zriaďovacej stanice Žilina - Teplička.[1]
Modernizácia trate pod Tatrami sa má uskutočniť po roku 2015. Zrekonštruovaná má pri nej byť nielen trať, ale aj stanica Štrba. Kvôli novým parametrom trate (medzi inými aj maximálna prevádzková rýchlosť do 200 km/h, plánovaná minimálna 160 km/h[2]) bude takmer trojkilometrový úsek medzi Štrbou a Svitom vedený po novom telese. V rámci modernizácie sa preloží 22% súčasnej trate. Dĺžka trate v úseku sa tak zníži z 12,868 km na 12,700 km.[3] Štúdia zrealizovateľnosti trate Žilina - Košice - Čierna nad Tisou bola schválená Ministerstvom dopravy 1. februára 2016. Z pôvodného počtu viac než 30 variantov konečná správa porovnala 4. Schválená bola alternatíva 3.1, ktorá ráta s prevádzkovými rýchlosťami 120, 140 a 160 km/h a kompromisom medzi zefektívnením trate a vynaloženými prostriedkami. Realizácia má byť prevedená tak, aby sa stihol Operačný program na roky 2016-2020. V roku 2020 sa počíta so zahájením výstavby v úseku Lučivná - Poprad.[4]
V júli 2017 Železnice Slovenskej republiky vypísali verejnú súťaž na modernizáciu traťového úseku Poprad – Lučivná. Súčasťou projektu je aj modernizácia stanice Svit. Ide o prvú etapu úseku Poprad – Lučivná, ktorá by mala stáť 114,6 mil eur vrátane DPH. [5] Súťaž však stále nebola ukončená(10/2019).
| Úsek | Začiatok prác
predpoklad |
Ukončenie prác
predpoklad |
Začiatok prác | Ukončenie prác |
|---|---|---|---|---|
| Uzol Žilina (zahŕňa úsek Žilina - Strečno) | 2020 | 2024 | ||
| Strečno - Kraľovany | ||||
| Kraľovany - vyh. Paludza | ||||
| Paludza - Liptovský Hrádok | po 2020 | |||
| Liptovský Hrádok - Východná | ||||
| Východná - Važec | ||||
| Važec - Lučivná | ||||
| Lučivná - Poprad-Tatry | 2020 | 2023 | ||
| Poprad-Tatry - Krompachy | ||||
| Krompachy - Kysak | ||||
| Kysak - Košice |
Pozri aj
Referencie
- ↑ Výročná správa 2011 [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, rev. 2012-03-19, [cit. 2012-07-13]. Dostupné online.
- ↑ http://www.reming.sk/referencie/0608/0608-K-RL-SK.pdf
- ↑ NEMEC, Marek. Moderná železnica pod Tatrami je hudbou budúcnosti [online]. Denník SME, 7.6.2012, [cit. 2012-06-07]. Dostupné online.
- ↑ Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad – Tatry (mimo) [online]. Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2016-07-03]. Dostupné online.
- ↑ Železnice SR začali tender na modernizáciu traťového úseku Poprad – Lučivná [online]. nasadoprava.sk, 2017-07-03, [cit. 2018-05-12]. Dostupné online.
Iné projekty
- 18px|class=noviewer|link=|Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Žilina – Košice
Externé odkazy
- Tabuľka traťových pomerov trate Košice - Kraľovany
- Tabuľka traťových pomerov trate Žilina - Kraľovany
- ŽSR cestovné poriadky podľa trate
Zdroj
Žilina - Košice Kategória:Doprava v okrese Žilina Kategória:Doprava v okrese Martin Kategória:Doprava v okrese Ružomberok Kategória:Doprava v okrese Liptovský Mikuláš Kategória:Doprava v okrese Poprad Kategória:Doprava v okrese Spišská Nová Ves Kategória:Doprava v okrese Gelnica Kategória:Doprava v okrese Košice-okolie Kategória:Doprava v Košiciach
