Telgártsky tunel: Różnice pomiędzy wersjami
| Linia 15: | Linia 15: | ||
| | | | ||
| + | '''Telgártsky tunel''' alebo hovorovo aj '''Telgártska slučka''' je železničný tunel pri obci [[Telgárt]] na [[Železničná trať Červená Skala – Margecany|trati Červená Skala – Margecany]]. | ||
| + | |||
| + | == Historia == | ||
| + | |||
| + | Decyzja o budowie połączenia między Horehronie a Spiszem zapadła w 1919 i 1920 r., ale połączenie między [[Červená Skala (Šumiac)|Červenej Skaly]] i [[Margecany|Margecian]] rozpoczęło się dopiero 31 maja 1931 r. Budowa oraz technicy i pracownicy z linii [[Železničná trať Horná Štubňa – Prievidza|trate Handlová – Horná Štubňa]] przenieśli się na budowę. pasmo górskie Žiar. Budowa toru w wąskiej dolinie była trudna i wymagała budowy szeregu wycięć, nasypów i dużych mostów. | ||
| + | |||
| + | <small><small>Rozhodnutie o budovaní spojenia [[Horehronie|Horehronia]] so [[Spiš (región)|Spišom]] prebehli v rokoch [[1919]] a [[1920]], no prepojenie [[Červená Skala (Šumiac)|Červenej Skaly]] a [[Margecany|Margecian]] sa začalo budovať až [[31. máj]]a [[1931]]. Na stavbu sa presunula technika i pracovníci z [[Železničná trať Horná Štubňa – Prievidza|trate Handlová – Horná Štubňa]], kde dokončili prepojenie [[Horná Nitra|Hornej Nitry]] a [[Turiec (región)|Turca]] pohorím [[Žiar (pohorie)|Žiar]]. Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i veľkých mostov. </small></small> | ||
| + | |||
| + | Mając 1239,40 m, tunel Telgart jest najdłuższym z dziewięciu tuneli na linii. Położone jest na wschodnim krańcu wsi, a jego specyfika leży w samym kształcie. Projektanci rozwiązali dużą wspinaczkę na odcinku przed siodłem Besník, tworząc pętlę, której część biegnie w tunelu. Tor biegnie po łuku o promieniu 400 m, ale częściowo w przejściu. To rozwiązanie z akceptowalnym wzniesieniem 12,5 ‰ przyniosło wzrost o 31 metrów, rozwiązując w ten sposób pokonanie wznoszenia na tym trudnym odcinku. Tunel został zbudowany zmodyfikowaną austriacką metodą tunelowania od 31 maja 1931 r. I wraz z odcinkiem Telgárt - Dobszyńska Jaskinia Lodowa została przekazana do użytku 28 września 1934 r. Całkowity koszt budowy wyniósł 23 miliony koron. | ||
| + | |||
| + | <small><small>Telgártsky tunel je s {{m|1239.40|m|w}} najdlhším z deviatich tunelov na trati. Nachádza sa na východnom okraji obce a jeho špecifickosť spočíva v samotnom tvare. Veľké stúpanie v úseku pred sedlom [[Besník]] konštruktéri vyriešili vytvorením slučky, ktorej časť vedie v tuneli. Trať je vedená v oblúku s polomerom {{m|400|m}}, no sčasti v prechodnici. Toto riešenie s akceptovateľným stúpaním 12,5 ‰ prinieslo nárast výšky o {{m|31|m}}, čím sa vyriešilo prekonanie stúpania v tomto náročnom úseku. Tunel bol budovaný modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou od [[31. máj]]a [[1931]] a spolu s úsekom Telgárt – Dobšinská ľadová jaskyňa odovzdaný do užívania [[28. september|28. septembra]] [[1934]]. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 23 miliónov [[Koruna česko-slovenská|korún]]. </small></small> | ||
| + | |||
| + | == Zobacz także == | ||
| + | * [[Zoznam železničných tunelov na Slovensku]] | ||
| + | |||
| + | == Źródło == | ||
| + | * [http://rail.sk/skhist/tunely/173/01.htm Tunel na rail.sk] | ||
| + | |||
| + | | | ||
| + | <center>'''Freemap.sk:''' [http://www.freemap.sk/?map=14/48.8564/20.1908&point=48.8564/20.1908 mapa] | ||
| + | <center>'''Portal GKU:''' [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=worldImagery&z=17&c=20.1908,48.8564 mapa katastralna] | ||
{{Geobox|tunel | {{Geobox|tunel | ||
<!-- *** Heading *** --> | <!-- *** Heading *** --> | ||
| Linia 30: | Linia 51: | ||
| nickname = | | nickname = | ||
<!-- *** Country *** --> | <!-- *** Country *** --> | ||
| − | | country = | + | | country = Słowacja |
| country_flag = 1 | | country_flag = 1 | ||
| region_type = Kraj | | region_type = Kraj | ||
| Linia 123: | Linia 144: | ||
| footnotes = | | footnotes = | ||
}} | }} | ||
| − | + | |} | |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
{{Železničné tunely na Slovensku}} | {{Železničné tunely na Slovensku}} | ||
| − | [[ | + | [[Kategoria:Tunele kolejowe na Słowacji]] |
Aktualna wersja na dzień 08:17, 7 kwi 2021
| Strona | Autorzy | Nota |
| [1] | [2] | Ten artykuł został przetłumaczony z Wikipedii w języku słowackim. Treści pochodzące z Wikipedii w języku słowackim są oparte na licencji Creative Commons 3.0 – Uznanie Autorstwa – Na tych samych warunkach. Kopiując je lub tłumacząc, należy podać ich autorów i udostępnić na tych samych warunkach. |
|
Telgártsky tunel alebo hovorovo aj Telgártska slučka je železničný tunel pri obci Telgárt na trati Červená Skala – Margecany. HistoriaDecyzja o budowie połączenia między Horehronie a Spiszem zapadła w 1919 i 1920 r., ale połączenie między Červenej Skaly i Margecian rozpoczęło się dopiero 31 maja 1931 r. Budowa oraz technicy i pracownicy z linii trate Handlová – Horná Štubňa przenieśli się na budowę. pasmo górskie Žiar. Budowa toru w wąskiej dolinie była trudna i wymagała budowy szeregu wycięć, nasypów i dużych mostów. Rozhodnutie o budovaní spojenia Horehronia so Spišom prebehli v rokoch 1919 a 1920, no prepojenie Červenej Skaly a Margecian sa začalo budovať až 31. mája 1931. Na stavbu sa presunula technika i pracovníci z trate Handlová – Horná Štubňa, kde dokončili prepojenie Hornej Nitry a Turca pohorím Žiar. Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i veľkých mostov. Mając 1239,40 m, tunel Telgart jest najdłuższym z dziewięciu tuneli na linii. Położone jest na wschodnim krańcu wsi, a jego specyfika leży w samym kształcie. Projektanci rozwiązali dużą wspinaczkę na odcinku przed siodłem Besník, tworząc pętlę, której część biegnie w tunelu. Tor biegnie po łuku o promieniu 400 m, ale częściowo w przejściu. To rozwiązanie z akceptowalnym wzniesieniem 12,5 ‰ przyniosło wzrost o 31 metrów, rozwiązując w ten sposób pokonanie wznoszenia na tym trudnym odcinku. Tunel został zbudowany zmodyfikowaną austriacką metodą tunelowania od 31 maja 1931 r. I wraz z odcinkiem Telgárt - Dobszyńska Jaskinia Lodowa została przekazana do użytku 28 września 1934 r. Całkowity koszt budowy wyniósł 23 miliony koron. Telgártsky tunel je s 1239,40 m najdlhším z deviatich tunelov na trati. Nachádza sa na východnom okraji obce a jeho špecifickosť spočíva v samotnom tvare. Veľké stúpanie v úseku pred sedlom Besník konštruktéri vyriešili vytvorením slučky, ktorej časť vedie v tuneli. Trať je vedená v oblúku s polomerom 400 m, no sčasti v prechodnici. Toto riešenie s akceptovateľným stúpaním 12,5 ‰ prinieslo nárast výšky o 31 m, čím sa vyriešilo prekonanie stúpania v tomto náročnom úseku. Tunel bol budovaný modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou od 31. mája 1931 a spolu s úsekom Telgárt – Dobšinská ľadová jaskyňa odovzdaný do užívania 28. septembra 1934. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 23 miliónov korún. Zobacz takżeŹródło |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||