Telgártsky tunel: Różnice pomiędzy wersjami

Z Felczak story
Przejdź do nawigacji Przejdź do wyszukiwania
 
Linia 15: Linia 15:
 
  |
 
  |
  
 +
'''Telgártsky tunel''' alebo hovorovo aj '''Telgártska slučka''' je železničný tunel pri obci [[Telgárt]] na [[Železničná trať Červená Skala – Margecany|trati Červená Skala – Margecany]].
 +
 +
== Historia ==
 +
 +
Decyzja o budowie połączenia między Horehronie a Spiszem zapadła w 1919 i 1920 r., ale połączenie między [[Červená Skala (Šumiac)|Červenej Skaly]] i [[Margecany|Margecian]] rozpoczęło się dopiero 31 maja 1931 r. Budowa oraz technicy i pracownicy z linii [[Železničná trať Horná Štubňa – Prievidza|trate Handlová – Horná Štubňa]] przenieśli się na budowę. pasmo górskie Žiar. Budowa toru w wąskiej dolinie była trudna i wymagała budowy szeregu wycięć, nasypów i dużych mostów.
 +
 +
<small><small>Rozhodnutie o budovaní spojenia [[Horehronie|Horehronia]] so [[Spiš (región)|Spišom]] prebehli v rokoch [[1919]] a [[1920]], no prepojenie [[Červená Skala (Šumiac)|Červenej Skaly]] a [[Margecany|Margecian]] sa začalo budovať až [[31. máj]]a [[1931]]. Na stavbu sa presunula technika i pracovníci z [[Železničná trať Horná Štubňa – Prievidza|trate Handlová – Horná Štubňa]], kde dokončili prepojenie [[Horná Nitra|Hornej Nitry]] a [[Turiec (región)|Turca]] pohorím [[Žiar (pohorie)|Žiar]]. Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i veľkých mostov. </small></small>
 +
 +
Mając 1239,40 m, tunel Telgart jest najdłuższym z dziewięciu tuneli na linii. Położone jest na wschodnim krańcu wsi, a jego specyfika leży w samym kształcie. Projektanci rozwiązali dużą wspinaczkę na odcinku przed siodłem Besník, tworząc pętlę, której część biegnie w tunelu. Tor biegnie po łuku o promieniu 400 m, ale częściowo w przejściu. To rozwiązanie z akceptowalnym wzniesieniem 12,5 ‰ przyniosło wzrost o 31 metrów, rozwiązując w ten sposób pokonanie wznoszenia na tym trudnym odcinku. Tunel został zbudowany zmodyfikowaną austriacką metodą tunelowania od 31 maja 1931 r. I wraz z odcinkiem Telgárt - Dobszyńska Jaskinia Lodowa została przekazana do użytku 28 września 1934 r. Całkowity koszt budowy wyniósł 23 miliony koron.
 +
 +
<small><small>Telgártsky tunel je s {{m|1239.40|m|w}} najdlhším z deviatich tunelov na trati. Nachádza sa na východnom okraji obce a jeho špecifickosť spočíva v samotnom tvare. Veľké stúpanie v úseku pred sedlom [[Besník]] konštruktéri vyriešili vytvorením slučky, ktorej časť vedie v tuneli. Trať je vedená v oblúku s polomerom {{m|400|m}}, no sčasti v prechodnici. Toto riešenie s akceptovateľným stúpaním 12,5 ‰ prinieslo nárast výšky o {{m|31|m}}, čím sa vyriešilo prekonanie stúpania v tomto náročnom úseku. Tunel bol budovaný modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou od [[31. máj]]a [[1931]] a spolu s úsekom Telgárt – Dobšinská ľadová jaskyňa odovzdaný do užívania [[28. september|28. septembra]] [[1934]]. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 23 miliónov [[Koruna česko-slovenská|korún]]. </small></small>
 +
 +
== Zobacz także ==
 +
* [[Zoznam železničných tunelov na Slovensku]]
 +
 +
== Źródło ==
 +
* [http://rail.sk/skhist/tunely/173/01.htm Tunel na rail.sk]
 +
 +
|
 +
<center>'''Freemap.sk:''' [http://www.freemap.sk/?map=14/48.8564/20.1908&point=48.8564/20.1908 mapa]
 +
<center>'''Portal GKU:''' [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=worldImagery&z=17&c=20.1908,48.8564 mapa katastralna]
 
{{Geobox|tunel
 
{{Geobox|tunel
 
<!-- *** Heading *** -->
 
<!-- *** Heading *** -->
Linia 30: Linia 51:
 
| nickname            =  
 
| nickname            =  
 
<!-- *** Country *** -->
 
<!-- *** Country *** -->
| country            = Slovensko
+
| country            = Słowacja
 
| country_flag        = 1
 
| country_flag        = 1
 
| region_type        = Kraj
 
| region_type        = Kraj
Linia 123: Linia 144:
 
| footnotes          =  
 
| footnotes          =  
 
}}
 
}}
 
+
|}
'''Telgártsky tunel''' alebo hovorovo aj '''Telgártska slučka''' je železničný tunel pri obci [[Telgárt]] na [[Železničná trať Červená Skala – Margecany|trati Červená Skala – Margecany]].
 
 
 
== Historia ==
 
 
 
Decyzja o budowie połączenia między Horehronie a Spiszem zapadła w 1919 i 1920 r., ale połączenie między [[Červená Skala (Šumiac)|Červenej Skaly]] i [[Margecany|Margecian]] rozpoczęło się dopiero 31 maja 1931 r. Budowa oraz technicy i pracownicy z linii [[Železničná trať Horná Štubňa – Prievidza|trate Handlová – Horná Štubňa]] przenieśli się na budowę. pasmo górskie Žiar. Budowa toru w wąskiej dolinie była trudna i wymagała budowy szeregu wycięć, nasypów i dużych mostów.
 
 
 
<small><small>Rozhodnutie o budovaní spojenia [[Horehronie|Horehronia]] so [[Spiš (región)|Spišom]] prebehli v rokoch [[1919]] a [[1920]], no prepojenie [[Červená Skala (Šumiac)|Červenej Skaly]] a [[Margecany|Margecian]] sa začalo budovať až [[31. máj]]a [[1931]]. Na stavbu sa presunula technika i pracovníci z [[Železničná trať Horná Štubňa – Prievidza|trate Handlová – Horná Štubňa]], kde dokončili prepojenie [[Horná Nitra|Hornej Nitry]] a [[Turiec (región)|Turca]] pohorím [[Žiar (pohorie)|Žiar]]. Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i veľkých mostov. </small></small>
 
 
 
Mając 1239,40 m, tunel Telgart jest najdłuższym z dziewięciu tuneli na linii. Położone jest na wschodnim krańcu wsi, a jego specyfika leży w samym kształcie. Projektanci rozwiązali dużą wspinaczkę na odcinku przed siodłem Besník, tworząc pętlę, której część biegnie w tunelu. Tor biegnie po łuku o promieniu 400 m, ale częściowo w przejściu. To rozwiązanie z akceptowalnym wzniesieniem 12,5 ‰ przyniosło wzrost o 31 metrów, rozwiązując w ten sposób pokonanie wznoszenia na tym trudnym odcinku. Tunel został zbudowany zmodyfikowaną austriacką metodą tunelowania od 31 maja 1931 r. I wraz z odcinkiem Telgárt - Dobszyńska Jaskinia Lodowa została przekazana do użytku 28 września 1934 r. Całkowity koszt budowy wyniósł 23 miliony koron.
 
 
 
<small><small>Telgártsky tunel je s {{m|1239.40|m|w}} najdlhším z deviatich tunelov na trati. Nachádza sa na východnom okraji obce a jeho špecifickosť spočíva v samotnom tvare. Veľké stúpanie v úseku pred sedlom [[Besník]] konštruktéri vyriešili vytvorením slučky, ktorej časť vedie v tuneli. Trať je vedená v oblúku s polomerom {{m|400|m}}, no sčasti v prechodnici. Toto riešenie s akceptovateľným stúpaním 12,5 ‰ prinieslo nárast výšky o {{m|31|m}}, čím sa vyriešilo prekonanie stúpania v tomto náročnom úseku. Tunel bol budovaný modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou od [[31. máj]]a [[1931]] a spolu s úsekom Telgárt – Dobšinská ľadová jaskyňa odovzdaný do užívania [[28. september|28. septembra]] [[1934]]. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 23 miliónov [[Koruna česko-slovenská|korún]]. </small></small>
 
 
 
== Pozri aj ==
 
* [[Zoznam železničných tunelov na Slovensku]]
 
 
 
== Zdroj ==
 
* [http://rail.sk/skhist/tunely/173/01.htm Tunel na rail.sk]
 
  
 
{{Železničné tunely na Slovensku}}
 
{{Železničné tunely na Slovensku}}
  
[[Kategória:Železničné tunely na Slovensku]]
+
[[Kategoria:Tunele kolejowe na Słowacji]]

Aktualna wersja na dzień 08:17, 7 kwi 2021

Telgártsky tunel alebo hovorovo aj Telgártska slučka je železničný tunel pri obci Telgárt na trati Červená Skala – Margecany.

Historia

Decyzja o budowie połączenia między Horehronie a Spiszem zapadła w 1919 i 1920 r., ale połączenie między Červenej Skaly i Margecian rozpoczęło się dopiero 31 maja 1931 r. Budowa oraz technicy i pracownicy z linii trate Handlová – Horná Štubňa przenieśli się na budowę. pasmo górskie Žiar. Budowa toru w wąskiej dolinie była trudna i wymagała budowy szeregu wycięć, nasypów i dużych mostów.

Rozhodnutie o budovaní spojenia Horehronia so Spišom prebehli v rokoch 1919 a 1920, no prepojenie Červenej Skaly a Margecian sa začalo budovať až 31. mája 1931. Na stavbu sa presunula technika i pracovníci z trate Handlová – Horná Štubňa, kde dokončili prepojenie Hornej Nitry a Turca pohorím Žiar. Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i veľkých mostov. 

Mając 1239,40 m, tunel Telgart jest najdłuższym z dziewięciu tuneli na linii. Położone jest na wschodnim krańcu wsi, a jego specyfika leży w samym kształcie. Projektanci rozwiązali dużą wspinaczkę na odcinku przed siodłem Besník, tworząc pętlę, której część biegnie w tunelu. Tor biegnie po łuku o promieniu 400 m, ale częściowo w przejściu. To rozwiązanie z akceptowalnym wzniesieniem 12,5 ‰ przyniosło wzrost o 31 metrów, rozwiązując w ten sposób pokonanie wznoszenia na tym trudnym odcinku. Tunel został zbudowany zmodyfikowaną austriacką metodą tunelowania od 31 maja 1931 r. I wraz z odcinkiem Telgárt - Dobszyńska Jaskinia Lodowa została przekazana do użytku 28 września 1934 r. Całkowity koszt budowy wyniósł 23 miliony koron.

Telgártsky tunel je s 1239,40 m najdlhším z deviatich tunelov na trati. Nachádza sa na východnom okraji obce a jeho špecifickosť spočíva v samotnom tvare. Veľké stúpanie v úseku pred sedlom Besník konštruktéri vyriešili vytvorením slučky, ktorej časť vedie v tuneli. Trať je vedená v oblúku s polomerom 400 m, no sčasti v prechodnici. Toto riešenie s akceptovateľným stúpaním 12,5 ‰ prinieslo nárast výšky o 31 m, čím sa vyriešilo prekonanie stúpania v tomto náročnom úseku. Tunel bol budovaný modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou od 31. mája 1931 a spolu s úsekom Telgárt – Dobšinská ľadová jaskyňa odovzdaný do užívania 28. septembra 1934. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 23 miliónov korún. 

Zobacz także

Źródło

Freemap.sk: mapa
Portal GKU: mapa katastralna
Tunel Telgártski
(Telgártska slučka)
tunel kolejowy
Państwo Słowacja Słowacja
Kraj Banskobystrický kraj
Okręg Brezno
Trať Červená Skala – Margecany
Przejście przez góra Gregová
Długość 1239,4 m
Liczba otworów 1
Koszty budowy 23 miliony koron
Rozpoczęcie budowy 31 maja 1931
 - Otwarcie 28 września 1934
Administrator ŽSR
Lokalizacja tunelu na Słowacji
Lokalizacja w Banskobystrického kraja