Bystrá (okres Brezno): Różnice pomiędzy wersjami
| Linia 29: | Linia 29: | ||
'''Bystrá''' (węg. ''Sebesér'') – [[wieś]] ([[obec]]) na [[Słowacja|Słowacji]] położona w [[kraj bańskobystrzycki|kraju bańskobystrzyckim]], w [[powiat Brezno|powiecie Brezno]]. Pierwsze wzmianki o miejscowości pochodzą z roku 1563<ref>[http://archive.is/20130418185931/http://app.statistics.sk/mosmis/eng/zaklad.jsp?txtUroven=430603&lstObec=509043 Statystyki ogólne miejscowości] (ang.). Statistical Office of the Slovak Republic. [dostęp 2013-09-09].</ref>. Znajduje się w [[Niżne Tatry|Niżnych Tatrach]], na dnie doliny [[Bystrianka]]. Przez wieś biegnie [[Droga I/72 (Słowacja)|droga krajowa nr 72]] z [[Podbrezová|Podbrezovej]] w dolinie górnego [[Hron]]u do [[Liptovský Hrádok|Liptowskiego Gródka]] na [[Liptów|Liptowie]]<ref name=tatraplan>''Niżne Tatry – zachód. Mapa turystyczna 1:50'', Banská Bystrica: Tatraplan, 2013</ref>. | '''Bystrá''' (węg. ''Sebesér'') – [[wieś]] ([[obec]]) na [[Słowacja|Słowacji]] położona w [[kraj bańskobystrzycki|kraju bańskobystrzyckim]], w [[powiat Brezno|powiecie Brezno]]. Pierwsze wzmianki o miejscowości pochodzą z roku 1563<ref>[http://archive.is/20130418185931/http://app.statistics.sk/mosmis/eng/zaklad.jsp?txtUroven=430603&lstObec=509043 Statystyki ogólne miejscowości] (ang.). Statistical Office of the Slovak Republic. [dostęp 2013-09-09].</ref>. Znajduje się w [[Niżne Tatry|Niżnych Tatrach]], na dnie doliny [[Bystrianka]]. Przez wieś biegnie [[Droga I/72 (Słowacja)|droga krajowa nr 72]] z [[Podbrezová|Podbrezovej]] w dolinie górnego [[Hron]]u do [[Liptovský Hrádok|Liptowskiego Gródka]] na [[Liptów|Liptowie]]<ref name=tatraplan>''Niżne Tatry – zachód. Mapa turystyczna 1:50'', Banská Bystrica: Tatraplan, 2013</ref>. | ||
| + | |||
| + | == Populacja == | ||
Według danych z dnia 31 grudnia 2012, wieś zamieszkiwało 188 osób, w tym 89 kobiet i 99 mężczyzn<ref>[http://web.archive.org/web/20150620013321/http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/819fe4f3-665c-4878-8cfa-cadeb878a3cc/2012_LAU2_sk.pdf?MOD=AJPERES Dane statystyczne dotyczące liczby mieszkańców] (słow.). Štatistický úrad Slovenskej republiky. [dostęp 2013-09-09]. [zarchiwizowane z [http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/819fe4f3-665c-4878-8cfa-cadeb878a3cc/2012_LAU2_sk.pdf?MOD=AJPERES tego adresu]].</ref>. | Według danych z dnia 31 grudnia 2012, wieś zamieszkiwało 188 osób, w tym 89 kobiet i 99 mężczyzn<ref>[http://web.archive.org/web/20150620013321/http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/819fe4f3-665c-4878-8cfa-cadeb878a3cc/2012_LAU2_sk.pdf?MOD=AJPERES Dane statystyczne dotyczące liczby mieszkańców] (słow.). Štatistický úrad Slovenskej republiky. [dostęp 2013-09-09]. [zarchiwizowane z [http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/819fe4f3-665c-4878-8cfa-cadeb878a3cc/2012_LAU2_sk.pdf?MOD=AJPERES tego adresu]].</ref>. | ||
| Linia 36: | Linia 38: | ||
* [[Czesi]] – 1,99% | * [[Czesi]] – 1,99% | ||
* [[Niemcy (naród)|Niemcy]] – 1,49% | * [[Niemcy (naród)|Niemcy]] – 1,49% | ||
| + | |||
| + | === Wyznania === | ||
Ze względu na wyznawaną religię struktura mieszkańców kształtowała się w 2001 roku następująco<ref name="spis"/>: | Ze względu na wyznawaną religię struktura mieszkańców kształtowała się w 2001 roku następująco<ref name="spis"/>: | ||
| Linia 43: | Linia 47: | ||
* [[Ateizm|Ateiści]] – 19,9% | * [[Ateizm|Ateiści]] – 19,9% | ||
* Nie podano – 3,48% | * Nie podano – 3,48% | ||
| + | |||
| + | == Galeria == | ||
| + | |||
<gallery mode=packed> | <gallery mode=packed> | ||
Plik:Hotel Bystrá dolina NT8.jpg|Hotel w dolinie Bystrá | Plik:Hotel Bystrá dolina NT8.jpg|Hotel w dolinie Bystrá | ||
| Linia 51: | Linia 58: | ||
</gallery> | </gallery> | ||
| − | == | + | == Historia == |
| − | BYSTRÁ – r. 1563 WISTRA, BISZTRA, r. 1673 maď. SEBESÉR. V roku 1563, keď sa kráľovská komisia hodnotiaca stav lesov na Horehroní ocitla v okolí Wistrej, našla tu fungujúcu hutu na výrobu železa. V jej okolí vzniklo postupne sídlo dnešnej Bystrej. Súkromný ťažiari tu v 16. 17. storočí dolovali zlato a striebro obyvatelia pracovali ako drevorubači a uhliari. V nasledujúcich dvoch storočiach sa postupne v troch hámroch, patriacich Hrončianskemu železiarskemu komplexu, spracovávalo surové železo z Hronca, Pohronskej Polhory a Tisovca. Hoci bola Bystrá evidovaná ako komorská osada erárnych železiarní, v povedomí obyvateľov zostáva baníckou osadou. Svedčia o tom aj náhodne objavené relikvie svätej Barbory, patrónky baníkov, uložené do monštrancie tunajšej kaplnky v roku 1816. | + | |
| + | BYSTRÁ - r. 1563 WISTRA, BISZTRA, r. 1673 maď. SEBESÉR. W 1563 r., Gdy w okolicach Wistra znalazła się królewska komisja oceniająca stan lasów Horehronia, znalazła tu działającą hutę żelaza. W jej pobliżu stopniowo powstawała siedziba dzisiejszej Bystrej. Prywatni górnicy wydobywali tu złoto w XVI i XVII wieku, a mieszkańcy pracowali jako srebrni drwale i górnicy węgla. W ciągu następnych dwóch stuleci surówka z Hronca, Pohronská Polhora i Tisovec była stopniowo przetwarzana w trzech kamieniołomach należących do kompleksu Hrončianské železiarské. Chociaż Bystrá została zarejestrowana jako komorska osada huty żelaza, w świadomości mieszkańców pozostaje osadą górniczą. Świadczą o tym także przypadkowo odkryte relikwie św.Barbary, patronki górników, umieszczone w monstrancji miejscowej kaplicy w 1816 roku. | ||
| + | |||
| + | BYSTRÁ – r. 1563 WISTRA, BISZTRA, r. 1673 maď. SEBESÉR. V roku 1563, keď sa kráľovská komisia hodnotiaca stav lesov na Horehroní ocitla v okolí Wistrej, našla tu fungujúcu hutu na výrobu železa. V jej okolí vzniklo postupne sídlo dnešnej Bystrej. Súkromný ťažiari tu v 16. 17. storočí dolovali zlato a striebro obyvatelia pracovali ako drevorubači a uhliari. V nasledujúcich dvoch storočiach sa postupne v troch hámroch, patriacich Hrončianskemu železiarskemu komplexu, spracovávalo surové železo z Hronca, Pohronskej Polhory a Tisovca. Hoci bola Bystrá evidovaná ako komorská osada erárnych železiarní, v povedomí obyvateľov zostáva baníckou osadou. Svedčia o tom aj náhodne objavené relikvie svätej Barbory, patrónky baníkov, uložené do monštrancie tunajšej kaplnky v roku 1816. | ||
| − | + | W 1896 r. Wieś usamodzielniła się. W 1960 roku został połączony ze wsią Mýto pod Ďumbierom. Od 1990 roku Bystrá jest ponownie samodzielną gminą. Współczesna Bystra jest ośrodkiem turystycznym po południowej stronie Tatr Niskich. Bystrianska dolina jest częścią Parku Narodowego Niskie Tatry. Pojemność zakwaterowania w miejscowości Bystrá i Bystrianska dolina wynosi około 1000 łóżek. Jaskinia Bystrianska kapľová oprócz zwiedzania piękna przyrody i podziemi oferuje również speleoterapię - leczenie chorób górnych dróg oddechowych. | |
| − | + | V roku 1896 sa obec osamostatnila. V roku 1960 bola zlúčená s obcou Mýto pod Ďumbierom. Od roku 1990 je Bystrá znovu samostatnou obcou. Novodobá Bystrá je centrom cestovného ruchu na južnej strane Nízkych Tatier. Bystrianska dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Ubytovacia kapacita v obci Bystrá a Bystrianskej doline je cca 1000 lôžok. Bystrianska kvapľová jaskyňa ponúka okrem obhliadky prírodných, podzemných krás aj speleoterapiu – liečenie ochorení horných dýchacích ciest. | |
| − | Obec používa nový erb obce od roku 2006, kedy bola nájdená historická pečať obce. Historická pečať obce Bystrá bola základom pre vytvorenie súčasného erbu. Erb schválila Heradická komisia MV SR dňa 4. júla 2006. Erb obce: červenom štíte zlatá koruna prevýšená baníckymi kladivami (bicím a rozpájacím) previazanými zlatou mašľou a sprevádzanými hore a po bokoch zlatými osemhrotými hviezdami. Vlajka obce pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (2/8), žltej (1/8), červenej (1/8), bielej (2/8) a červenej (1/8). Vlajka má pomer 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi dotretiny jej listu. | + | '''Symbole wiosek:''' |
| + | |||
| + | Gmina używa nowego herbu wsi od 2006 roku, kiedy to odnaleziono historyczną pieczęć miejscowości. Historyczna pieczęć miejscowości Bystrá była podstawą do stworzenia obecnego herbu. Herb został zatwierdzony przez Komisję Heradyczną Ministerstwa Spraw Wewnętrznych Republiki Słowackiej 4 lipca 2006 roku. Flaga miejscowości składa się z sześciu podłużnych pasów w kolorze białym (2/8), żółtym (1/8), czerwonym (1/8), białym (2/8) i czerwonym (1/8). Flaga ma stosunek 2: 3 i jest zakończona trzema punktami, t. jot. dwa cięcia, sięgające siniaków na jej liściu. | ||
| + | |||
| + | Obec používa nový erb obce od roku 2006, kedy bola nájdená historická pečať obce. Historická pečať obce Bystrá bola základom pre vytvorenie súčasného erbu. Erb schválila Heradická komisia MV SR dňa 4. júla 2006. Erb obce: červenom štíte zlatá koruna prevýšená baníckymi kladivami (bicím a rozpájacím) previazanými zlatou mašľou a sprevádzanými hore a po bokoch zlatými osemhrotými hviezdami. Vlajka obce pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (2/8), žltej (1/8), červenej (1/8), bielej (2/8) a červenej (1/8). Vlajka má pomer 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi dotretiny jej listu. | ||
''<code>Zdroj: www.bystra.sk</code>'' | ''<code>Zdroj: www.bystra.sk</code>'' | ||
| − | == | + | == Kultura i atrakcje == |
| − | === | + | === Pomniki === |
| + | |||
| + | * Kościół rzymskokatolicki św. Floriána, jednonawowa budowla neogotycka z wielobocznym zakończeniem prezbiterium i wieżą wchodzącą w skład masy kościelnej z 1915 r. [5] Elewacje kościoła podzielone są listwami lizynowymi i filarami wsporczymi. Wieża kościoła zwieńczona jest piramidalnym hełmem. | ||
| + | |||
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]], jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku [[1915]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]], jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku [[1915]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | ||
| priezvisko = | | priezvisko = | ||
| Linia 77: | Linia 94: | ||
| jazyk = | | jazyk = | ||
}} </ref> Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi a opornými piliermi. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou. | }} </ref> Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi a opornými piliermi. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou. | ||
| + | |||
| + | * Kaplica Matki Bożej z Lourdes, znajdująca się pod kościołem św. Floriana i został zbudowany w 2001 roku | ||
| + | * Kaplica św. Jána Nepomuckiego, przy moście na prawym brzegu Bystrianki, między dwoma lipami, znajduje się kaplica św. Jana Nepomucena. Został zbudowany z grzywny robotników Bystrianské hámry w 1836 roku. Figura św. Jana Nepomucena w kaplicy według ustnej tradycji została wykonana z drewna (wiśni) przez mieszkańca Bystreja, pana Viligera. Ta statuetka znajdowała się w kaplicy do 1993 roku, kiedy to została skradziona przez nieznanego złodzieja. Od tego czasu do 24 czerwca 2001 roku w kaplicy stał obraz Matki Boskiej, kiedy to został konsekrowany przez proboszcza Tadeusza Mrzygłoda oraz nowa statuetka św.Jana Nepomucena wykonana ponownie przez mieszkańców Bystrej Mediolan. Boháč ul. | ||
| + | * Drewniana dzwonnica, drewniany budynek z 1836 r. W 2014 r. Ząb czasu zerodował ją do tego stopnia, że trzeba było ją rozebrać, a na jej miejscu postawiono nową dzwonnicę z naelektryzowanymi dzwonami. | ||
| + | * Drewniana figura św. Florian. Pomnik wykonał utalentowany artysta rzeźbiarz Jakub Skaloš na zlecenie burmistrza Bystrá Mariana Alberty. Posąg św. Floriana na ołtarzu kościoła rzymskokatolickiego w Bystrej. Pomnik został uroczyście odsłonięty i poświęcony 8 maja 2016 r. Przy udziale bystryjskich strażaków. | ||
| + | |||
*Kaplnka Panny Márie Lurdskej, nachádza sa pod kostolom sv. Floriána a bola postavená v roku 2001 | *Kaplnka Panny Márie Lurdskej, nachádza sa pod kostolom sv. Floriána a bola postavená v roku 2001 | ||
*Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, Kaplnka Sv.Jána Nepomuckého sa nachádza pri moste na pravom brehu Bystrianky, medzi dvoma lipami. Bola postavená z pokút robotníkov Bystrianských hámrov v roku 1836. Sošku Sv.Jána Nepomuckého do kaplnky podľa ústneho podania zhotovil z dreva (čerešne) obyvateľ Bystrej pán Viliger. Táto soška bola v kaplnke do roku 1993, kedy bola neznámym zlodejom odcudzená. Od tejto doby v kaplnke bol umiestnený obraz Panny Márie až do 24.6.2001, kedy bola posvätená pánom farárom Tadeuszom Mrzyglodom a v kaplnke umiestnená nová soška Svätého Jána Nepomuckého vyhotovená znovu obyvateľom Bystrej Milanom Boháčom st. | *Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, Kaplnka Sv.Jána Nepomuckého sa nachádza pri moste na pravom brehu Bystrianky, medzi dvoma lipami. Bola postavená z pokút robotníkov Bystrianských hámrov v roku 1836. Sošku Sv.Jána Nepomuckého do kaplnky podľa ústneho podania zhotovil z dreva (čerešne) obyvateľ Bystrej pán Viliger. Táto soška bola v kaplnke do roku 1993, kedy bola neznámym zlodejom odcudzená. Od tejto doby v kaplnke bol umiestnený obraz Panny Márie až do 24.6.2001, kedy bola posvätená pánom farárom Tadeuszom Mrzyglodom a v kaplnke umiestnená nová soška Svätého Jána Nepomuckého vyhotovená znovu obyvateľom Bystrej Milanom Boháčom st. | ||
| Linia 82: | Linia 105: | ||
*Drevená socha sv. Floriána. Sochu na žiadosť starostu obce Bystrá Mariana Albertyho vyrezal talentovaný umelecký rezbár Jakub Skaloš. Ako predloha bola použitá socha sv. Floriána umiestnená na oltári Rímskokatolíckeho kostola v Bystrej. Táto socha bola za účasti Bystrianskych hasičov slávnostne odhalená a vysvätená 8. mája 2016. | *Drevená socha sv. Floriána. Sochu na žiadosť starostu obce Bystrá Mariana Albertyho vyrezal talentovaný umelecký rezbár Jakub Skaloš. Ako predloha bola použitá socha sv. Floriána umiestnená na oltári Rímskokatolíckeho kostola v Bystrej. Táto socha bola za účasti Bystrianskych hasičov slávnostne odhalená a vysvätená 8. mája 2016. | ||
| − | === | + | === Co warto odwiedzić? === |
| + | Wieś Bystrá zaprasza na przyjemne chwile relaksu latem i jesienią, zajęcia sportowe, wędrówki, zwiedzanie jaskini o doskonałym klimacie, zbieranie roślin leczniczych, jagód. | ||
| + | * Latem organizowane są imprezy kulturalne z udziałem ważnych osobistości naszego życia artystycznego i sportowego. | ||
| + | * Zimą na narty, łyżwy i spacery w pięknej zimowej przyrodzie. | ||
| + | * We wsi znajduje się „Jaskinia Bystrianska”, w której odbywają się pobyty dzieci chorych na narządy oddechowe - speleoterapia. | ||
| + | * Mini jaskinia <strong> Martwych nietoperzy </strong> | ||
| + | * Amfiteatr | ||
| + | * Kolkáreň | ||
| + | * Centrum Informacji | ||
| + | * Pogotowie ratunkowe | ||
| + | * Siedziba Górskiego Pogotowia Ratunkowego Tatr Niskich - POŁUDNIE | ||
| + | * Turystyczna ścieżka dydaktyczna: | ||
| + | |||
Obec Bystrá Vás pozýva na príjemné chvíle oddychu v letnom a jesennom období, športové aktivity-turistiku, návštevu jaskyne s výbornou klímou, zberom liečivých rastlín, lesných plodov. | Obec Bystrá Vás pozýva na príjemné chvíle oddychu v letnom a jesennom období, športové aktivity-turistiku, návštevu jaskyne s výbornou klímou, zberom liečivých rastlín, lesných plodov. | ||
* V letnom období sa organizujú kultúrne podujatia s účasťou významných umeleckých a športových osobností nášho života. | * V letnom období sa organizujú kultúrne podujatia s účasťou významných umeleckých a športových osobností nášho života. | ||
| Linia 94: | Linia 129: | ||
* Sídlo Horskej záchrannej služby Nízke Tatry – JUH | * Sídlo Horskej záchrannej služby Nízke Tatry – JUH | ||
* Turistický náučný chodník: | * Turistický náučný chodník: | ||
| + | |||
| + | Nowa trasa zaczyna się w centralnej orientacji turystycznej w Trangošce. Parking, przystanek autobusowy, górski hotel Trangoška i centrum informacyjne NAPANT są w zasięgu wzroku. Wraz z chodnikiem zbudowano nową drewnianą wiatę, która pełni jednocześnie funkcję poczekalni dla autobusu. Przy drogowskazie turystycznym rozpoczyna się ścieżka dydaktyczna przez Ďumbier kras, którego trasa prowadzi dalej w górę Doliny Trangoš do Jaskini Martwych Nietoperzy, az tego samego kierunku dochodzi nasz zielony znak ze Štefánikovej chaty pod Ďumbierom. Drewniany most rozpięty nad brzegiem Bystrianki i wykopany chodnik w odległości {{km | 6,3 | m}} z wzniesieniem {{m | 420 | m}} prowadzi przez Dolinę Bystroską do całorocznego ośrodka rekreacyjnego - Walcz z polem golfowym Gray Bear. Wzdłuż chodnika znajduje się kilka tablic informacyjnych o katastrofie lasu. Wyposażenie turystyczne obejmuje dziesięć drewnianych ławek. Przed skrzyżowaniem Tále - Stupka znak przechodzi z chodnika na wagę pomostową i po około {{m | 1400 | m}} przecina się z czerwonym szlakiem Partizánská cesta, który prowadzi przez most do usługi w Tály. | ||
| + | * W centrum miejscowości znajduje się neogotycki kościół rzymskokatolicki św. Florian | ||
| + | * Ponadto wieś jest siedzibą Nadleśnictwa „Ďumbier”. | ||
| + | * Ochotnicza straż pożarna Bystrá | ||
| + | |||
Nová trasa začína pri ústrednej turistickej orientácií na Trangoške. Záchytné parkovisko, zastávka autobusu, horský hotel Trangoška a informačné stredisko NAPANT-u sú na dohľad. Spolu s chodníkom bol vybudovaný aj nový drevený prístrešok, ktorý zároveň slúži ako čakáreň na autobus. Pri turistickom rázcestníku začína náučný chodník Ďumbierskym krasom, ktorého trasa pokračuje hore Trangošskou dolinou k Jaskyni mŕtvych netopierov a z rovnakého smeru prichádza naša zelená značka od Štefánikovej chaty pod Ďumbierom. Drevený mostík preklenuje brehy Bystrianky a kopaný chodník na vzdialenosti {{km|6.3|m}} s prevýšením {{m|420|m}} zostupuje Bystrou dolinou k celoročnému stredisku rekreácie – Tále s golfovým ihriskom Sivý medveď. Popri chodníku je umiestnených niekoľko informačných panelov o lesnej kalamite. K turistickej vybavenosti nechýba desať drevených lavičiek. Pred rázcestím Tále – Stupka značka prechádza z chodníka na zvážnicu a po cca {{m|1400|m}} sa križuje s červeno značenou trasou Partizánskej cesty, ktorá vás cez most dovedie k službám na Táloch. | Nová trasa začína pri ústrednej turistickej orientácií na Trangoške. Záchytné parkovisko, zastávka autobusu, horský hotel Trangoška a informačné stredisko NAPANT-u sú na dohľad. Spolu s chodníkom bol vybudovaný aj nový drevený prístrešok, ktorý zároveň slúži ako čakáreň na autobus. Pri turistickom rázcestníku začína náučný chodník Ďumbierskym krasom, ktorého trasa pokračuje hore Trangošskou dolinou k Jaskyni mŕtvych netopierov a z rovnakého smeru prichádza naša zelená značka od Štefánikovej chaty pod Ďumbierom. Drevený mostík preklenuje brehy Bystrianky a kopaný chodník na vzdialenosti {{km|6.3|m}} s prevýšením {{m|420|m}} zostupuje Bystrou dolinou k celoročnému stredisku rekreácie – Tále s golfovým ihriskom Sivý medveď. Popri chodníku je umiestnených niekoľko informačných panelov o lesnej kalamite. K turistickej vybavenosti nechýba desať drevených lavičiek. Pred rázcestím Tále – Stupka značka prechádza z chodníka na zvážnicu a po cca {{m|1400|m}} sa križuje s červeno značenou trasou Partizánskej cesty, ktorá vás cez most dovedie k službám na Táloch. | ||
* V strede obce sa nachádza Neogotický rímskokatolícky kostol sv. Floriána | * V strede obce sa nachádza Neogotický rímskokatolícky kostol sv. Floriána | ||
| Linia 99: | Linia 140: | ||
* Dobrovoľný hasičský zbor Bystrá | * Dobrovoľný hasičský zbor Bystrá | ||
| − | ==== | + | ==== Zakwaterowanie i gastronomia ==== |
| − | + | W miejscowości Bystra znajduje się kilka miejsc noclegowych i gastronomicznych: | |
| − | * ''' | + | * '''Hotele:''' |
- Wellness hotel Bystrá | - Wellness hotel Bystrá | ||
| Linia 131: | Linia 172: | ||
* '''Stravovanie:''' | * '''Stravovanie:''' | ||
| + | * '' 'Wejście na pokład:' '' | ||
<br /> | <br /> | ||
| − | === | + | === Ochotnicza straż pożarna === |
| + | |||
| + | * HISTORIA: | ||
| + | |||
| + | Na początku XX wieku straż pożarna powoli zapuszczała korzenie. Zwykli ludzie ufali mu, ponieważ natychmiast służyli mu, jednoczyli go i szerzyli postęp w różnych miejscach. Nie inaczej było w naszej wiosce, gdzie strażacy organizowali różne imprezy, majálesy, juniálesy, grali w teatrach, w których oprócz mieszkańców, nie będących członkami DHZ strzelali w celu szerzenia kultury, występowało również wielu strażaków. Pierwsza zachowana wzmianka o problemach pożarniczych z naszej wsi pochodzi z 16 lutego 1922 r., Kiedy to na nadzwyczajnym zebraniu wsi jednogłośnie zatwierdzono zarządzenie Głównego Sługi. Pierwsze wzmianki pisemne z terenu działania straży pożarnej we wsi pochodzą z 24.1.1926, kiedy to Ján Boháč został wybrany do komitetu Powiatowej Straży Pożarnej w Breznie. Ale według miejscowej kroniki naprawdę aktywny DHZ powstał 3 sierpnia 1933 roku. Inicjatorami powstania DHZ w Bystrej byli już wspomniani Ján Boháč i ówczesny burmistrz wsi Leopold Švantner. | ||
| + | |||
* <strong>HISTÓRIA:</strong> | * <strong>HISTÓRIA:</strong> | ||
Začiatkom 20. storočia hasičstvo pomaly zapúštalo stále hlbšie a hlbšie korene. Pospolitý ľud mu dôveroval, lebo mu bezprostredne slúžilo, zjednocovalo ho a miestami šírilo aj pokrok. Nie inak to bolo aj v našej obci, kde hasiči organizovali rôzne zábavy, majálesy, juniálesy, hrali divadlá, v ktorých okrem občanov, nečlenov DHZ zapálených pre šírenie kultúry, účinkovalo aj mnoho hasičov. Prvý uchovaný zápis s hasičskou problematikou z našej obce je z 16. 2. 1922, kde na mimoriadnom zasadnutí obce bolo jednohlasne schválené nariadenie pána hlavného slúžneho. Prvé písomné záznamy z oblasti fungovania hasičského zboru v obci sú z 24.1.1926, kedy bol Ján Boháč zvolený do výboru Okresnej hasičskej jednoty v Brezne. Ale skutočne činný DHZ bol podľa miestnej kroniky založený 3. 8. 1933. Iniciátormi založenia DHZ v Bystrej boli už spomínaní Ján Boháč a vtedajší starosta obce Leopold Švantner. | Začiatkom 20. storočia hasičstvo pomaly zapúštalo stále hlbšie a hlbšie korene. Pospolitý ľud mu dôveroval, lebo mu bezprostredne slúžilo, zjednocovalo ho a miestami šírilo aj pokrok. Nie inak to bolo aj v našej obci, kde hasiči organizovali rôzne zábavy, majálesy, juniálesy, hrali divadlá, v ktorých okrem občanov, nečlenov DHZ zapálených pre šírenie kultúry, účinkovalo aj mnoho hasičov. Prvý uchovaný zápis s hasičskou problematikou z našej obce je z 16. 2. 1922, kde na mimoriadnom zasadnutí obce bolo jednohlasne schválené nariadenie pána hlavného slúžneho. Prvé písomné záznamy z oblasti fungovania hasičského zboru v obci sú z 24.1.1926, kedy bol Ján Boháč zvolený do výboru Okresnej hasičskej jednoty v Brezne. Ale skutočne činný DHZ bol podľa miestnej kroniky založený 3. 8. 1933. Iniciátormi založenia DHZ v Bystrej boli už spomínaní Ján Boháč a vtedajší starosta obce Leopold Švantner. | ||
| Linia 156: | Linia 203: | ||
<strong>Revízor:</strong> Janka Komorová | <strong>Revízor:</strong> Janka Komorová | ||
| − | Dobrovoľný hasičský zbor v Bystrej má pevnú a stabilnú základňu. V súčasnosti funguje aj občianske združenie DHZ Bystrá ŠPORT, ktoré sa zameriava najmä na športovú činnosť v hasičskom športe. Družstvá mužov sa pravidelne zúčastňuje pohárových súťaží a je začlenené v Regionálnej hasičskej lige Spiš (RHLS) kde dosahuje skvelé výsledky. | + | Ochotnicza Straż Pożarna w Bystrej ma mocną i stabilną bazę. Obecnie istnieje również stowarzyszenie obywatelskie DHZ Bystrá ŠPORT, które koncentruje się głównie na zajęciach sportowych w gaszeniu pożarów. Drużyny mężczyzn regularnie biorą udział w zawodach pucharowych i są zaliczane do Regionalnej Ligi Pożarnej Spisz (RHLS), gdzie osiągają świetne wyniki. |
| + | |||
| + | Dobrovoľný hasičský zbor v Bystrej má pevnú a stabilnú základňu. V súčasnosti funguje aj občianske združenie DHZ Bystrá ŠPORT, ktoré sa zameriava najmä na športovú činnosť v hasičskom športe. Družstvá mužov sa pravidelne zúčastňuje pohárových súťaží a je začlenené v Regionálnej hasičskej lige Spiš (RHLS) kde dosahuje skvelé výsledky. | ||
| − | == | + | == Osobowości wioski == |
| − | === | + | === Tubylcy === |
* [[Samuel Jaroslav Zachej]] (* [[1841]] – † [[1918]]), národovec, pedagóg, prekladateľ, redaktor, publicista a prvý organizátor slovensko-bulharských vzťahov | * [[Samuel Jaroslav Zachej]] (* [[1841]] – † [[1918]]), národovec, pedagóg, prekladateľ, redaktor, publicista a prvý organizátor slovensko-bulharských vzťahov | ||
* [[František Švantner]] (* [[1912]] – † [[1950]]), spisovateľ, pedagóg | * [[František Švantner]] (* [[1912]] – † [[1950]]), spisovateľ, pedagóg | ||
| Linia 165: | Linia 214: | ||
* [[Marián Kováčik]] (* [[1940]] – † [[2004]]), básnik, spisovateľ pre deti, dramatik a prekladateľ | * [[Marián Kováčik]] (* [[1940]] – † [[2004]]), básnik, spisovateľ pre deti, dramatik a prekladateľ | ||
| − | == | + | == Zobacz także == |
* [[Bystrianska jaskyňa]] | * [[Bystrianska jaskyňa]] | ||
Wersja z 05:43, 4 kwi 2021
| Strona | Autorzy | Nota |
| [1] | [2] | Ten artykuł został przetłumaczony z Wikipedii w języku słowackim. Treści pochodzące z Wikipedii w języku słowackim są oparte na licencji Creative Commons 3.0 – Uznanie Autorstwa – Na tych samych warunkach. Kopiując je lub tłumacząc, należy podać ich autorów i udostępnić na tych samych warunkach. |
| Strona | Autorzy | Nota |
| [3] | [4] | Ten artykuł pochodzi z Wikipedii w języku polskim. Treści pochodzące z Wikipedii w języku polskim są oparte na licencji Creative Commons 3.0 – Uznanie Autorstwa – Na tych samych warunkach. Kopiując je lub tłumacząc, należy podać ich autorów i udostępnić na tych samych warunkach. |
|
Bystrá je obec na Slovensku v okrese Brezno. Vo svojom logu nesie prívlastok Srdce Nízkych Tatier, nakoľko je centrom cestovného ruchu na južnej strane Chopka. Bystrianska dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Viac infomácií je na webovej stránke obce www.bystra.sk Bystrá (węg. Sebesér) – wieś (obec) na Słowacji położona w kraju bańskobystrzyckim, w powiecie Brezno. Pierwsze wzmianki o miejscowości pochodzą z roku 1563[1]. Znajduje się w Niżnych Tatrach, na dnie doliny Bystrianka. Przez wieś biegnie droga krajowa nr 72 z Podbrezovej w dolinie górnego Hronu do Liptowskiego Gródka na Liptowie[2]. Spis treściPopulacjaWedług danych z dnia 31 grudnia 2012, wieś zamieszkiwało 188 osób, w tym 89 kobiet i 99 mężczyzn[3]. W 2001 roku rozkład populacji względem narodowości i przynależności etnicznej wyglądał następująco[4]: WyznaniaZe względu na wyznawaną religię struktura mieszkańców kształtowała się w 2001 roku następująco[4]:
Galeria
HistoriaBYSTRÁ - r. 1563 WISTRA, BISZTRA, r. 1673 maď. SEBESÉR. W 1563 r., Gdy w okolicach Wistra znalazła się królewska komisja oceniająca stan lasów Horehronia, znalazła tu działającą hutę żelaza. W jej pobliżu stopniowo powstawała siedziba dzisiejszej Bystrej. Prywatni górnicy wydobywali tu złoto w XVI i XVII wieku, a mieszkańcy pracowali jako srebrni drwale i górnicy węgla. W ciągu następnych dwóch stuleci surówka z Hronca, Pohronská Polhora i Tisovec była stopniowo przetwarzana w trzech kamieniołomach należących do kompleksu Hrončianské železiarské. Chociaż Bystrá została zarejestrowana jako komorska osada huty żelaza, w świadomości mieszkańców pozostaje osadą górniczą. Świadczą o tym także przypadkowo odkryte relikwie św.Barbary, patronki górników, umieszczone w monstrancji miejscowej kaplicy w 1816 roku. BYSTRÁ – r. 1563 WISTRA, BISZTRA, r. 1673 maď. SEBESÉR. V roku 1563, keď sa kráľovská komisia hodnotiaca stav lesov na Horehroní ocitla v okolí Wistrej, našla tu fungujúcu hutu na výrobu železa. V jej okolí vzniklo postupne sídlo dnešnej Bystrej. Súkromný ťažiari tu v 16. 17. storočí dolovali zlato a striebro obyvatelia pracovali ako drevorubači a uhliari. V nasledujúcich dvoch storočiach sa postupne v troch hámroch, patriacich Hrončianskemu železiarskemu komplexu, spracovávalo surové železo z Hronca, Pohronskej Polhory a Tisovca. Hoci bola Bystrá evidovaná ako komorská osada erárnych železiarní, v povedomí obyvateľov zostáva baníckou osadou. Svedčia o tom aj náhodne objavené relikvie svätej Barbory, patrónky baníkov, uložené do monštrancie tunajšej kaplnky v roku 1816. W 1896 r. Wieś usamodzielniła się. W 1960 roku został połączony ze wsią Mýto pod Ďumbierom. Od 1990 roku Bystrá jest ponownie samodzielną gminą. Współczesna Bystra jest ośrodkiem turystycznym po południowej stronie Tatr Niskich. Bystrianska dolina jest częścią Parku Narodowego Niskie Tatry. Pojemność zakwaterowania w miejscowości Bystrá i Bystrianska dolina wynosi około 1000 łóżek. Jaskinia Bystrianska kapľová oprócz zwiedzania piękna przyrody i podziemi oferuje również speleoterapię - leczenie chorób górnych dróg oddechowych. V roku 1896 sa obec osamostatnila. V roku 1960 bola zlúčená s obcou Mýto pod Ďumbierom. Od roku 1990 je Bystrá znovu samostatnou obcou. Novodobá Bystrá je centrom cestovného ruchu na južnej strane Nízkych Tatier. Bystrianska dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Ubytovacia kapacita v obci Bystrá a Bystrianskej doline je cca 1000 lôžok. Bystrianska kvapľová jaskyňa ponúka okrem obhliadky prírodných, podzemných krás aj speleoterapiu – liečenie ochorení horných dýchacích ciest. Symbole wiosek: Gmina używa nowego herbu wsi od 2006 roku, kiedy to odnaleziono historyczną pieczęć miejscowości. Historyczna pieczęć miejscowości Bystrá była podstawą do stworzenia obecnego herbu. Herb został zatwierdzony przez Komisję Heradyczną Ministerstwa Spraw Wewnętrznych Republiki Słowackiej 4 lipca 2006 roku. Flaga miejscowości składa się z sześciu podłużnych pasów w kolorze białym (2/8), żółtym (1/8), czerwonym (1/8), białym (2/8) i czerwonym (1/8). Flaga ma stosunek 2: 3 i jest zakończona trzema punktami, t. jot. dwa cięcia, sięgające siniaków na jej liściu. Obec používa nový erb obce od roku 2006, kedy bola nájdená historická pečať obce. Historická pečať obce Bystrá bola základom pre vytvorenie súčasného erbu. Erb schválila Heradická komisia MV SR dňa 4. júla 2006. Erb obce: červenom štíte zlatá koruna prevýšená baníckymi kladivami (bicím a rozpájacím) previazanými zlatou mašľou a sprevádzanými hore a po bokoch zlatými osemhrotými hviezdami. Vlajka obce pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (2/8), žltej (1/8), červenej (1/8), bielej (2/8) a červenej (1/8). Vlajka má pomer 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi dotretiny jej listu.
Kultura i atrakcjePomniki
Co warto odwiedzić?Wieś Bystrá zaprasza na przyjemne chwile relaksu latem i jesienią, zajęcia sportowe, wędrówki, zwiedzanie jaskini o doskonałym klimacie, zbieranie roślin leczniczych, jagód.
Obec Bystrá Vás pozýva na príjemné chvíle oddychu v letnom a jesennom období, športové aktivity-turistiku, návštevu jaskyne s výbornou klímou, zberom liečivých rastlín, lesných plodov.
Nowa trasa zaczyna się w centralnej orientacji turystycznej w Trangošce. Parking, przystanek autobusowy, górski hotel Trangoška i centrum informacyjne NAPANT są w zasięgu wzroku. Wraz z chodnikiem zbudowano nową drewnianą wiatę, która pełni jednocześnie funkcję poczekalni dla autobusu. Przy drogowskazie turystycznym rozpoczyna się ścieżka dydaktyczna przez Ďumbier kras, którego trasa prowadzi dalej w górę Doliny Trangoš do Jaskini Martwych Nietoperzy, az tego samego kierunku dochodzi nasz zielony znak ze Štefánikovej chaty pod Ďumbierom. Drewniany most rozpięty nad brzegiem Bystrianki i wykopany chodnik w odległości 6 3 km z wzniesieniem 420 m prowadzi przez Dolinę Bystroską do całorocznego ośrodka rekreacyjnego - Walcz z polem golfowym Gray Bear. Wzdłuż chodnika znajduje się kilka tablic informacyjnych o katastrofie lasu. Wyposażenie turystyczne obejmuje dziesięć drewnianych ławek. Przed skrzyżowaniem Tále - Stupka znak przechodzi z chodnika na wagę pomostową i po około 1400 m przecina się z czerwonym szlakiem Partizánská cesta, który prowadzi przez most do usługi w Tály.
Nová trasa začína pri ústrednej turistickej orientácií na Trangoške. Záchytné parkovisko, zastávka autobusu, horský hotel Trangoška a informačné stredisko NAPANT-u sú na dohľad. Spolu s chodníkom bol vybudovaný aj nový drevený prístrešok, ktorý zároveň slúži ako čakáreň na autobus. Pri turistickom rázcestníku začína náučný chodník Ďumbierskym krasom, ktorého trasa pokračuje hore Trangošskou dolinou k Jaskyni mŕtvych netopierov a z rovnakého smeru prichádza naša zelená značka od Štefánikovej chaty pod Ďumbierom. Drevený mostík preklenuje brehy Bystrianky a kopaný chodník na vzdialenosti 6,3 km s prevýšením 420 m zostupuje Bystrou dolinou k celoročnému stredisku rekreácie – Tále s golfovým ihriskom Sivý medveď. Popri chodníku je umiestnených niekoľko informačných panelov o lesnej kalamite. K turistickej vybavenosti nechýba desať drevených lavičiek. Pred rázcestím Tále – Stupka značka prechádza z chodníka na zvážnicu a po cca 1400 m sa križuje s červeno značenou trasou Partizánskej cesty, ktorá vás cez most dovedie k službám na Táloch.
Zakwaterowanie i gastronomiaW miejscowości Bystra znajduje się kilka miejsc noclegowych i gastronomicznych:
- Wellness hotel Bystrá - Hotel Biela medvedica - Hotel Partizán - Hotel Srdiečko
- Chata Limba - Chata pod Chopkom - Chata Kosodrevina - Zruby Bystrá
- Simply relax apartment resort
- Penzión Grand - Penzión Eka - Penzión Bystrinka pri jaskyni - Penzión Dúhový pstruh - Penzión Tále
Ochotnicza straż pożarna
Na początku XX wieku straż pożarna powoli zapuszczała korzenie. Zwykli ludzie ufali mu, ponieważ natychmiast służyli mu, jednoczyli go i szerzyli postęp w różnych miejscach. Nie inaczej było w naszej wiosce, gdzie strażacy organizowali różne imprezy, majálesy, juniálesy, grali w teatrach, w których oprócz mieszkańców, nie będących członkami DHZ strzelali w celu szerzenia kultury, występowało również wielu strażaków. Pierwsza zachowana wzmianka o problemach pożarniczych z naszej wsi pochodzi z 16 lutego 1922 r., Kiedy to na nadzwyczajnym zebraniu wsi jednogłośnie zatwierdzono zarządzenie Głównego Sługi. Pierwsze wzmianki pisemne z terenu działania straży pożarnej we wsi pochodzą z 24.1.1926, kiedy to Ján Boháč został wybrany do komitetu Powiatowej Straży Pożarnej w Breznie. Ale według miejscowej kroniki naprawdę aktywny DHZ powstał 3 sierpnia 1933 roku. Inicjatorami powstania DHZ w Bystrej byli już wspomniani Ján Boháč i ówczesny burmistrz wsi Leopold Švantner.
Začiatkom 20. storočia hasičstvo pomaly zapúštalo stále hlbšie a hlbšie korene. Pospolitý ľud mu dôveroval, lebo mu bezprostredne slúžilo, zjednocovalo ho a miestami šírilo aj pokrok. Nie inak to bolo aj v našej obci, kde hasiči organizovali rôzne zábavy, majálesy, juniálesy, hrali divadlá, v ktorých okrem občanov, nečlenov DHZ zapálených pre šírenie kultúry, účinkovalo aj mnoho hasičov. Prvý uchovaný zápis s hasičskou problematikou z našej obce je z 16. 2. 1922, kde na mimoriadnom zasadnutí obce bolo jednohlasne schválené nariadenie pána hlavného slúžneho. Prvé písomné záznamy z oblasti fungovania hasičského zboru v obci sú z 24.1.1926, kedy bol Ján Boháč zvolený do výboru Okresnej hasičskej jednoty v Brezne. Ale skutočne činný DHZ bol podľa miestnej kroniky založený 3. 8. 1933. Iniciátormi založenia DHZ v Bystrej boli už spomínaní Ján Boháč a vtedajší starosta obce Leopold Švantner.
Predseda:Ing. Lukáš Pavelko Veliteľ: Matej Budinský Tajomník: Ing. Dominika Skalošová Pokladník: Milan Boháč Kultúrny referent: Martin Alberty Člen výboru: Milan Rafaj Člen výboru: Peter Rafaj Člen výboru: Milan Budinský Revízor: Janka Komorová Ochotnicza Straż Pożarna w Bystrej ma mocną i stabilną bazę. Obecnie istnieje również stowarzyszenie obywatelskie DHZ Bystrá ŠPORT, które koncentruje się głównie na zajęciach sportowych w gaszeniu pożarów. Drużyny mężczyzn regularnie biorą udział w zawodach pucharowych i są zaliczane do Regionalnej Ligi Pożarnej Spisz (RHLS), gdzie osiągają świetne wyniki. Dobrovoľný hasičský zbor v Bystrej má pevnú a stabilnú základňu. V súčasnosti funguje aj občianske združenie DHZ Bystrá ŠPORT, ktoré sa zameriava najmä na športovú činnosť v hasičskom športe. Družstvá mužov sa pravidelne zúčastňuje pohárových súťaží a je začlenené v Regionálnej hasičskej lige Spiš (RHLS) kde dosahuje skvelé výsledky. Osobowości wioskiTubylcy
Zobacz takżeLinki zewnętrzne
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Przypisy
- ↑ Statystyki ogólne miejscowości (ang.). Statistical Office of the Slovak Republic. [dostęp 2013-09-09].
- ↑ Niżne Tatry – zachód. Mapa turystyczna 1:50, Banská Bystrica: Tatraplan, 2013
- ↑ Dane statystyczne dotyczące liczby mieszkańców (słow.). Štatistický úrad Slovenskej republiky. [dostęp 2013-09-09]. [zarchiwizowane z tego adresu].
- ↑ 4,0 4,1 Statystyki mieszkańców na podstawie spisu statystycznego z roku 2001 (ang.). Statistical Office of the Slovak Republic. [dostęp 2013-09-09].
- ↑ Bystrá- Kostol sv. Floriána [online]. Oficiálne stránky obce Bystrá. Dostupné online.
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.