Pohorelá
| Strona | Autorzy | Nota |
| [2] | [3] | Ten artykuł został przetłumaczony z Wikipedii w języku słowackim. Treści pochodzące z Wikipedii w języku słowackim są oparte na licencji Creative Commons 3.0 – Uznanie Autorstwa – Na tych samych warunkach. Kopiując je lub tłumacząc, należy podać ich autorów i udostępnić na tych samych warunkach. |
| Strona | Autorzy | Nota |
| [4] | [5] | Ten artykuł pochodzi z Wikipedii w języku polskim. Treści pochodzące z Wikipedii w języku polskim są oparte na licencji Creative Commons 3.0 – Uznanie Autorstwa – Na tych samych warunkach. Kopiując je lub tłumacząc, należy podać ich autorów i udostępnić na tych samych warunkach. |
|
Pohorelá je obec na Slovensku v okrese Brezno, na úpätí Nízkych Tatier pod vrchom Orlová. V blízkosti obce z jej južnej časti preteká rieka Hron. Pohorelá je treťou najväčšou obcou Horehronia. Pohorelá (węg. Koháryháza) – wieś (obec) w dolinie Hronu na Słowacji, w kraju bańskobystrzyckim, w powiecie Brezno. Spis treściPołożenieWieś położona jest w Kotlinie Helpiańskiej (Heľpianske podolie) u południowych podnóży Niżnych Tatr, a dokładniej szczytu Andrejcová[1]. Praktycznie całość zabudowy znajduje się na prawym brzegu Hronu, w dolinie jego prawobrzeżnego dopływu zwanego Kopanický potok (też: Kopanica). Leży w odległości 33 km na wschód od siedziby powiatu, Brezna. HistoriaWieś została założona na samym początku XVII w. w ramach osadnictwa na prawie wołoskim. Pierwsze wzmianki o miejscowości pochodzą z roku 1612[2]. Wieś należała do feudalnego "państwa" z siedzibą na zamku Murań, którym wówczas władała rodzina Szèchych. Jej mieszkańcy zajmowali się początkowo wyłącznie pasterstwem, pracą w lesie oraz obróbką drewna. W XVIII w., gdy wieś należała do Kohárych, na jej terenie rozpoczęto eksploatację rud żelaza, a w jej wschodniej części, na lewym brzegu Hronu powstała huta żelaza i kuźnica. Rozrastające się wokół nich osiedle robotnicze utworzyło wkrótce nową jednostkę osadniczą zwaną Pohorelská Maša (obecnie w granicach wsi). Sama Pohorelá stała się w XIX w. jednym z głównych ośrodków przemysłowych w dolinie Hronu, mieściła się w niej m. in. dyrekcja tutejszych hut, kuźnic i walcowni należących do rodziny Koburgów. W latach międzywojennych, zwłaszcza w czasach wielkiego kryzysu gospodarczego z lat 1929-1933, znaczne wpływy uzyskała we wsi, a zwłaszcza wśród pracowników zakładów metalurgicznych w Pohorelskéj Maše, uzyskała Komunistyczna Partia Czechosłowacji. Mieszkańcy brali udział w protestach i strajkach, zwłaszcza w wielkim strajku zorganizowanym na budowie linii kolejowej na trasie Červená Skala - Margecany w czerwcu 1932 r. W latach II wojny światowej, poczynając od 1943 r., wielu mieszkańców wsi wstępowało do działających w okolicy oddziałów partyzanckich. W schyłkowym okresie słowackiego powstania narodowego, pod koniec października 1944 r., wieś zajęły oddziały niemieckie, postępujące z góry doliny Hronu od Červenéj Skaly. Wyzwolenie spod faszystowskiej okupacji nastąpiło 30 stycznia 1945 r. Powojenny rozwój wsi, a następnie znaczący spadek jej mieszkańców związany był ściśle z działalnością zakładów metalurgicznych w Pohorelskéj Maše. W połowie lat 80. XX w., gdy zakłady te znajdowały się w szczytowym okresie rozwoju, ludność Pohoreléj liczyła ok. 3,4 tysiąca. W ciągu 30 lat, do 2005 r. (całkowite zamknięcie zakładów[3]) zmniejszyła się o ok. 0,9 tysiąca. DemografiaWedług danych z dnia 31 grudnia 2012, wieś zamieszkiwały 2293 osoby, w tym 1225 kobiet i 1068 mężczyzn[4]. W 2001 roku rozkład populacji względem narodowości i przynależności etnicznej wyglądał następująco[5]: Ze względu na wyznawaną religię struktura mieszkańców kształtowała się w 2001 roku następująco[5]:
PolohopisPohorelá leží na pravom brehu Hrona, na pomedzí Heľpianskeho podolia (podcelku Horehronského podolia) a Kráľovohoľských Tatier (podcelok Nízkych Tatier).[6] Na ľavom brehu Hrona strmo vystupuje Fabova hoľa, geomorfologický podcelok Veporských vrchov, patriaca do ochranného pásma Národného parku Muránska planina. Celý pravý breh Hrona je súčasťou ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry.[7] Významné geografické body v okolí obce sú Ždiarske sedlo, vrch Orlová, horská poľana Andrejcová, prírodné rezervácie Mašianske skalky a Pohorelské vrchovisko. Na hornom konci obce sa nachádza prameň minerálnej vody. Obec je vzdialená 33 km na východ od Brezna, 49 km juhozápadne od Popradu a 37 km severne od Tisovca. Krajské mesto leží 73 km západným smerom. Časti obceK obci Pohorelá patrí miestna časť Pohorelská Maša. UliceClementisova, kpt. Nálepku, Nová, Orlová, Za potokom, Za vŕšok, Jesenského, Hviezdoslavova, M.R.Štefánika, Jánošíkova, Sihla, Partizánska. Vodné tokyKatastrálnym územím preteká rieka Hron v smere východ-západ a rozdeľuje územie na dve časti, severnú nízkotatranskú a južnú v oblasti Veporských vrchov. Na území obce postupne priberá sprava Krivý potok a Kopanický potok (preteká intravilánom obce v smere sever-juh a nad obcou priberá Skalný potok a Úplazový potok), zľava potom Rácov s prítokom Postaľ a napokon opäť sprava Hučanské. Symboly obceNávrhy obecných symbolov schválilo Obecné zastupiteľstvo Pohorelá na svojom zasadnutí dňa 20.6.1997 (bod B/5 Uznesenia č. 17). Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zapísala obecné symboly do Heraldického registra Slovenskej republiky v marci 1998 pod signatúrou P-79/98. Erb obce140px|vľavo|Pôvodná pečať obce Pohorelej Erb obce Pohorelá pozostáva z troch bielych kvetov čemerice s dvoma listnatými stopkami vyrastajúce z modrého trojvršia v červenom štíte. Čemericu zelenú (Helleborus uiridis) spomína v stati "Zbieranie lesných plodín" autor Michal Markuš, odvolávajúci sa na dielo Veszelského z roku 1798 (publikácia Horehronie - SAV Bratislava 1969) ako rastlinu používanú horehronskými a gemerskými pastiermi na liečenie zvierat. Vďaka tomu sa dostala do znakov obecných pečatí niektorých horehronských obcí založených na valašskom práve. Autorom návrhu erbu obce je Mgr. Peter Návoy - obecný kronikár a učiteľ v ZŠ. Vlajka obceVlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (2/8). modrej (1/8), bielej (2/8), modrej (1/8), červenej (2/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej strany. Autorom návrhu vlajky obce a obecnej pečate je Ján Pompura - pracovník OÚ. DejinyObec vznikla začiatkom 17. storočia kolonizáciou na valašskom práve. Pôvodní obyvatelia sa zaoberali pastierstvom a spracúvaním dreva. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1612. Patrila k Muránskemu panstvu. V 18. storočí tu otvorili železnorudné bane a postavili železiareň. Výstavbou domčekov pre robotníkov pohorelských železiarní vznikla terajšia osada Pohorelská Maša. V 19. storočí prevzali vlastníctvo železiarní na Horehroní Coburgovci. Správa coburgovských železiarní bola presunutá do Pohorelej. Po rozsiahlej modernizácii sa Pohorelský železiarsky komplex stal najvýznamnejším výrobcom železa v Gemerskej župe. V roku 1833 správca pohorelského železiarskeho komplexu Karol Heyssl tu postavil prvú valcovňu plechov vo vtedajšom Uhorsku. Coburgovský priemyselný komplex pozdĺž toku Hrona tvorili v roku 1844 2 huty, 15 vyhní, 3 hámre, 3 valcovne plechu a 2 valcovne železných tyčí. Počas SNP v okolí operoval Katrušinov oddiel z brigády Jánošík a oddiely z brigád veliteľov E. Bielika, Jegorova a Šukajeva. Kultúra a zaujímavostiPamiatky
Kultúrne podujatiaNa organizácii kultúrneho života sa vo významnej miere podieľa Občianske združenie Opora Pohorelá. V obci sa každoročne koná súťaž v ručnom kosení trávy kosou, najlepší súťažiaci zvládnu 0,5 ára pokosiť za čas kratší ako 2 minúty. 4. júna 2005 sa konali už 11 majstrovstvá sveta v ručnom kosení trávy kosou, vyhral domáci viacnásobný majster Dr. Lukáš Janoška. V obci pôsobí Detský folklórny súbor Mladosť Pohorelá. V obci sa nachádza amfiteáter, ktorý slúži na organizovanie kultúrnych podujatí ako folklórne vystúpenia ale aj rockové festivaly. Rockový festival „Svätojánska noc plná hudby“ sa konal 17. júna 2006, zúčastnili sa ho viaceré významné skupiny slovenskej hudobnej scény. Kulinárske špecialityGombofce, cibliky, ciberaj, prekladanec, šmantľoška, hubjarka, tľapkance, guľky. Miestny krojPri slávnostných príležitostiach sa nosí mužský súkenný odev (kroj) s malým klobúčikom a ženský kroj charakteristický červenou výšivkou a sukňou s jemnou modrotlačou. Súčasťou kroja sú čižmy a zdobený "brusliak" - kožúšok bez rukávov z ovčej kože s kožušinou z vnútornej strany. Osobnosti obceRodáci
Pôsobili tu
Referencie
Externé odkazy
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Strony z odwołaniami do nieistniejących plików
- Szablon cytuj do sprawdzenia
- Szablon cytuj stronę – kursywa w tytule
- Szablon cytuj stronę – autorzy do sprawdzenia
- Szablon cytuj stronę – goły link w tytule
- 2
- Strony skompilowane
- Strony przetłumaczone z słowackiej Wikipedii
- Strony importowane z polskiej Wikipedii
- Geografia
- Słowacja
- Wsie na Słowacji
- Wsie powiatu Brezno