Šumiac

Z Felczak story
Przejdź do nawigacji Przejdź do wyszukiwania

Šumiac (nem. Königsberg bei Großrauschenbach) je obec na Slovensku v okrese Brezno. Z tejto obce vedie cesta na Kráľovu hoľu a aj ku vysielaču Kráľova hoľa. Je to historicky jedna z najzápadnejších obcí v minulosti osídlených rusínskym obyvateľstvom[1].

Šumiac (niem. Königsberg bei Großrauschenbach) to wieś na Słowacji, w powiecie Brezno. Z tej miejscowości droga prowadzi do Kráľova hoľa, a także do nadajnika Kráľova hoľa. Jest to historycznie jedna z najbardziej wysuniętych na zachód wsi w przeszłości zamieszkanych przez ludność ruską [1].

Šumiac (pol. Šumiac, węg. Királyhegyalja, niem. Königsberg bei Großrauschenbach) – wieś (obec) na Słowacji położona w kraju bańskobystrzyckim, w powiecie Brezno. Pierwsze wzmianki o miejscowości pochodzą z roku 1573[2]. Wieś znajduje się w Niżnych Tatrach na południowych zboczach masywu Kráľova hoľa i dla turystów jest popularnym punktem wypadowym na ten szczyt[3]. Według danych z dnia 31 grudnia 2012, wieś zamieszkiwało 1316 osób, w tym 687 kobiet i 629 mężczyzn[4].

Populacja

W 2001 roku rozkład populacji względem narodowości i przynależności etnicznej wyglądał następująco[5]:

Wyznania

Ze względu na wyznawaną religię struktura mieszkańców kształtowała się w 2001 roku następująco[5]:

== Historia

Wieś powstała w XV wieku w wyniku kolonizacji na prawie wołoskim. Šumiac pojawia się w księgach podatkowych około 1566 r., Dokument jest udokumentowany dopiero w 1575 r. Najstarsze znane prawa wsi pochodzą z 1573 r., Należała do majątku Murán i miała dziedzicznego burmistrza. Pierwotnymi mieszkańcami byli Rusini, całkowicie konsekrowani w XVII wieku. Ludność zajmowała się hodowlą bydła i owiec, obróbką drewna, sprzedażą gontów. Głównym zajęciem mieszkańców było pasterstwo, furmanstvo, drwalnictwo, palenie węgla drzewnego. W XVII wieku znajdował się tu tartak i huta szkła. Wydobywano również rudy ołowiu i cynku. W 1898 roku Šumiac został pochłonięty przez wielki pożar. Wieś wpisała się w słynną historię SNP, została wyzwolona 23 stycznia 1945 r. Od 1960 r. Do gminy należy również wieś Červená Skala. [6]

Obec vznikla v 15. storočí kolonizáciou na valašskom práve. V daňových registroch sa Šumiac objavuje okolo roku 1566, listina je doložená až v roku 1575. Najstaršie známe práva obce sú z roku 1573, patrila Muránskemu panstvu a mala dedičného richtára. Pôvodní obyvatelia boli Rusíni, v 17. storočí úplne poslovenčení. Obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka a oviec, spracúvaním dreva, predajom šindľov. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo pastierstvo, furmanstvo, drevorubačstvo, pálenie dreveného uhlia. V 17. storočí tu bola píla a sklenená huta. Ťažila sa tiež olovená a zinková ruda. V roku 1898 Šumiac zachvátil veľký požiar. Obec sa zapísala do slávnej histórie SNP, oslobodená bola 23. januára 1945. Od roku 1960 patrí k obci aj osada Červená Skala.[6]

Historyczne nazwy miejscowości [6]

Etymologia nazwy

Nazwa miejscowości pochodzi od otaczających miejscowość lasów szumawskich i szumu czystej wody zasilającej koryto Hronu. [1]

Názov obce je odvodený od šumiackych lesov obklopujúcich obec a šumu bystrých vôd, napájajúcich  koryto Hrona.[6]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Gréckokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1775.[7] Veža kostola je dekorovaná pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
  • Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1823, fasáda kaplnky je lemovaná nárožným kvádrovaním a ukončená segmentovým štítom s reliéfnym zobrazením božieho oka.
  • Súbor zrubových ľudových domov, z ktorých je viacero pamiatkovo chránených.[8]

Osobnosti obce

Rodáci

  • Michal Petro (* 1916 – † 1945), krycie meno Katin - protifašistický bojovník, dôstojník, pobočník generála Viesta, najbližší spolubojovník kpt. J. Nálepku.
  • Klára Jarunková (* 1922 – † 2005), prozaička, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, patrila k najprekladanejšej slovenskej autorke, jej knihy vyšli v 39 jazykoch sveta vo vyše 150 vydaniach.
  • Juraj Kriváň (* 1926 – † 1960), majster sveta v parašutizme, majster športu, športovec, pedagóg.
  • Pavel Hoffman, ekonóm, verejný činiteľ, pracovník viacerých výskumných ústavov, prvý podpredseda Štátnej plánovacej komisie, minister vlády ČSFR.

Pôsobili tu

Pozri aj

Linki zewnętrzne

Šumiac
wieś
Państwo Słowacja Słowacja
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Region Horehronie
Časti Šumiac, Červená Skala
Vodné toky Šumiacky potok, Havraník
Powierzchnia 81,76 km² (8176 ha) [9]
Populacja 1 267 (31. 12. 2020) [10]
Gęstość 15,5 os./km²
Pierwsza pisemna
wzmianka
1573[11]
1760[12]
Starosta Jarmila Gordanová[13] (SMER-SD)
PSČ 976 71
ŠÚJ 509043
EČV BR
Tel. kierunkowy +421-48
Adres
siedziby urzędu
Jegorovova 414
Adres e-mail [email protected]
Telefón 048/618 00 70
Fax 048/61 813 18
Położenie gminy na Słowacji
Położenie gminy w granicach Banskobystrického kraja
Strona: sumiac.sk
Portal mapowy GKU: mapa katastralna
18px 48°50′24″S 20°07′47″V

Przypisy

  1. História obce Šumiac
  2. Statystyki ogólne miejscowości (ang.). Statistical Office of the Slovak Republic. [dostęp 2013-09-09].
  3. Ján Lacika: Niżne Tatry. Bratislava: Dajama, 2001. ISBN 80-88975-33-6.
  4. Dane statystyczne dotyczące liczby mieszkańców (słow.). Štatistický úrad Slovenskej republiky. [dostęp 2013-09-09]. [zarchiwizowane z tego adresu].
  5. 5,0 5,1 Statystyki mieszkańców na podstawie spisu statystycznego z roku 2001 (ang.). Statistical Office of the Slovak Republic. [dostęp 2013-09-09].
  6. 6,0 6,1 6,2 Obec Šumiac - Infobulletin [online]. Obec Šumiac, 2008, [cit. 2012-10-05]. Dostupné online.
  7. Šumiac [online]. Najkrajší kraj. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  10. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  11. [1]
  12. [2]
  13. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.