Železničná trať Žilina – Košice

Z Felczak story
(Przekierowano z Kolej Žilina – Košice)
Przejdź do nawigacji Przejdź do wyszukiwania

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDelezni%C4%8Dn%C3%A1_tra%C5%A5_%C5%BDilina_%E2%80%93_Ko%C5%A1ice

Žilina - Košice
Plik:Zilina-Kosice.jpg
Podstawowe informacje
Numer trasy180
OperatorŽSR
Długość238,88 km
Parametry trasy
Rozstaw1435 mm
Liczba torów2
Klasa liniiD4
Napięcie zasilania3 kV stały
  na odcinkuŽilina - Košice
Max. spadek15‰
Max. szybkość120
Przebieg linii
Unknown route-map component "none"
kierunek Zakopane
Unknown route-map component "ABZg+l"
kierunek Štrbské Pleso
Unknown route-map component "none"
0,000 Štrba
Straight track
Unknown route-map component "SKRZ-Au"
Diaľnica D1
Unknown route-map component "none"
0,948 Štrba zastávka
Unknown route-map component "none"
7,590 Lučivná
Unknown route-map component "none"
Cesta I/18
Station on track
11,774 Svit
Straight track
Unknown route-map component "none"
Tatranské elektrické železnice
Unknown route-map component "none"
Unknown route-map component "none"
18,925 Poprad-Tatry
Unknown route-map component "ABZgl"
kierunek Plaveč
Unknown route-map component "hKRZWae"
Poprad
Unknown route-map component "none"
Cesta I/66
Unknown route-map component "none"
Cesta I/18
Unknown route-map component "none"
24,629 Gánovce
Unknown route-map component "none"
kierunek Puste Pole

Železničná trať Žilina - Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.

História

Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.

Otváranie jednotlivých úsekov:

Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.

Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.

Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.

Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.

Priebeh trate

Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.

Stanice na trati

* Žilina - križovatka s traťou 120 (Bratislava – Žilina), 126 (Žilina – Rajec) a 127 (Žilina – Mosty u Jablunkova)

Modernizácia trate

V roku 2011 bola ukončená výstavba novej zriaďovacej stanice Žilina - Teplička.[1]

Modernizácia trate pod Tatrami sa má uskutočniť po roku 2015. Zrekonštruovaná má pri nej byť nielen trať, ale aj stanica Štrba. Kvôli novým parametrom trate (medzi inými aj maximálna prevádzková rýchlosť do 200 km/h, plánovaná minimálna 160 km/h[2]) bude takmer trojkilometrový úsek medzi Štrbou a Svitom vedený po novom telese. V rámci modernizácie sa preloží 22% súčasnej trate. Dĺžka trate v úseku sa tak zníži z 12,868 km na 12,700 km.[3] Štúdia zrealizovateľnosti trate Žilina - Košice - Čierna nad Tisou bola schválená Ministerstvom dopravy 1. februára 2016. Z pôvodného počtu viac než 30 variantov konečná správa porovnala 4. Schválená bola alternatíva 3.1, ktorá ráta s prevádzkovými rýchlosťami 120, 140 a 160 km/h a kompromisom medzi zefektívnením trate a vynaloženými prostriedkami. Realizácia má byť prevedená tak, aby sa stihol Operačný program na roky 2016-2020. V roku 2020 sa počíta so zahájením výstavby v úseku Lučivná - Poprad.[4]

V júli 2017 Železnice Slovenskej republiky vypísali verejnú súťaž na modernizáciu traťového úseku Poprad – Lučivná. Súčasťou projektu je aj modernizácia stanice Svit. Ide o prvú etapu úseku Poprad – Lučivná, ktorá by mala stáť 114,6 mil eur vrátane DPH. [5] Súťaž však stále nebola ukončená(10/2019).

Úsek Začiatok prác

predpoklad

Ukončenie prác

predpoklad

Začiatok prác Ukončenie prác
Uzol Žilina (zahŕňa úsek Žilina - Strečno) 2020 2024
Strečno - Kraľovany
Kraľovany - vyh. Paludza
Paludza - Liptovský Hrádok po 2020
Liptovský Hrádok - Východná
Východná - Važec
Važec - Lučivná
Lučivná - Poprad-Tatry 2020 2023
Poprad-Tatry - Krompachy
Krompachy - Kysak
Kysak - Košice

Pozri aj

Referencie

  1. Výročná správa 2011 [online]. Bratislava : Železnice Slovenskej republiky, rev. 2012-03-19, [cit. 2012-07-13]. Dostupné online.
  2. http://www.reming.sk/referencie/0608/0608-K-RL-SK.pdf
  3. NEMEC, Marek. Moderná železnica pod Tatrami je hudbou budúcnosti [online]. Denník SME, 7.6.2012, [cit. 2012-06-07]. Dostupné online.
  4. Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad – Tatry (mimo) [online]. Železnice Slovenskej republiky, [cit. 2016-07-03]. Dostupné online.
  5. Železnice SR začali tender na modernizáciu traťového úseku Poprad – Lučivná [online]. nasadoprava.sk, 2017-07-03, [cit. 2018-05-12]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj