Besnický tunel: Różnice pomiędzy wersjami
Przejdź do nawigacji
Przejdź do wyszukiwania
(Utworzono nową stronę "{{Geobox|tunel <!-- *** Heading *** --> | name = Besnický tunel | native_name = | category = železničný tunel <!-- *** Image *** -...") |
|||
| Linia 1: | Linia 1: | ||
| − | {{Geobox|tunel | + | {{Uwaga| |
| + | |strona =https://sk.wikipedia.org/wiki/Besnick%C3%BD_tunel | ||
| + | |autorzy = https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Besnick%C3%BD_tunel&action=history | ||
| + | |nota = słowacki | ||
| + | }} | ||
| + | |||
| + | {| | ||
| + | | | ||
| + | |} | ||
| + | |||
| + | {| | ||
| + | |-style="vertical-align:top;" | ||
| + | | | ||
| + | |||
| + | |||
| + | '''Besnický tunel''' je železničný tunel v najvyššej, východnej časti [[Horehronské podolie|Horehronského podolia]] pri obci [[Telgárt]] na [[Železničná trať Červená Skala – Margecany|trati Červená Skala – Margecany]]. | ||
| + | |||
| + | == História == | ||
| + | Rozhodnutie o budovaní spojenia [[Horehronie|Horehronia]] so [[Spiš (región)|Spišom]] prebehli v rokoch [[1919]] a [[1920]], no prepojenie Červenej Skaly a Margecian sa začalo budovať až [[31. máj]]a [[1931]]. Na stavbu sa presunula technika i pracovníci z [[Železničná trať Horná Štubňa – Prievidza|trate Handlová – Horná Štubňa]], kde dokončili prepojenie pohorím [[Žiar (pohorie)|Žiar]]. Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i veľkých mostov. | ||
| + | |||
| + | Náročný terén medzi Telgártom a lokalitou ''Pusté Pole'' prekonáva trať trojicou tunelov. Besnický tunel, prechádzajúci popod sedlo [[Besník]], má dĺžku {{m|848.5|m|w}} a práve v ňom sa s nadmorskou výškou {{Mnm|955.5}} nachádza najvyšší bod tratí s bežným rozchodom. Telgártsky portál sa nachádza asi {{km|3|m}} severovýchodne od [[Telgárt]]u a tunel vedie takmer celý v priamke, len {{m|138|m}} z východnej strany vytvára oblúk s polomerom {{m|1000|m}}. Tunel bol budovaný modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou a spolu s úsekom Telgárt – Dobšinská ľadová jaskyňa bol [[28. september|28. septembra]] [[1934]] odovzdaný do užívania. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 15,8 milióna [[Koruna česko-slovenská|korún]]. | ||
| + | |||
| + | == Pozri aj == | ||
| + | * [[Zoznam železničných tunelov na Slovensku]] | ||
| + | |||
| + | == Zdroj == | ||
| + | * [http://rail.sk/skhist/tunely/173/03.htm Tunel na rail.sk] | ||
| + | |||
| + | |{{Geobox|tunel | ||
<!-- *** Heading *** --> | <!-- *** Heading *** --> | ||
| name = Besnický tunel | | name = Besnický tunel | ||
| Linia 107: | Linia 135: | ||
| footnotes = | | footnotes = | ||
}} | }} | ||
| − | + | |} | |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
{{Železničné tunely na Slovensku}} | {{Železničné tunely na Slovensku}} | ||
[[Kategória:Železničné tunely na Slovensku]] | [[Kategória:Železničné tunely na Slovensku]] | ||
Wersja z 17:48, 2 lut 2020
| Strona | Autorzy | Nota |
| [1] | [2] | Ten artykuł został przetłumaczony z Wikipedii w języku słowackim. Treści pochodzące z Wikipedii w języku słowackim są oparte na licencji Creative Commons 3.0 – Uznanie Autorstwa – Na tych samych warunkach. Kopiując je lub tłumacząc, należy podać ich autorów i udostępnić na tych samych warunkach. |
|
HistóriaRozhodnutie o budovaní spojenia Horehronia so Spišom prebehli v rokoch 1919 a 1920, no prepojenie Červenej Skaly a Margecian sa začalo budovať až 31. mája 1931. Na stavbu sa presunula technika i pracovníci z trate Handlová – Horná Štubňa, kde dokončili prepojenie pohorím Žiar. Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i veľkých mostov. Náročný terén medzi Telgártom a lokalitou Pusté Pole prekonáva trať trojicou tunelov. Besnický tunel, prechádzajúci popod sedlo Besník, má dĺžku 848,5 m a práve v ňom sa s nadmorskou výškou 955,5 m n. m. nachádza najvyšší bod tratí s bežným rozchodom. Telgártsky portál sa nachádza asi 3 km severovýchodne od Telgártu a tunel vedie takmer celý v priamke, len 138 m z východnej strany vytvára oblúk s polomerom 1000 m. Tunel bol budovaný modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou a spolu s úsekom Telgárt – Dobšinská ľadová jaskyňa bol 28. septembra 1934 odovzdaný do užívania. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 15,8 milióna korún. Pozri ajZdroj |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
