Mošonská župa (Uhorsko)

Strona	Autorzy	Nota
[1]	[2]	Ten artykuł został przetłumaczony z Wikipedii w języku słowackim. Treści pochodzące z Wikipedii w języku słowackim są oparte na licencji Creative Commons 3.0 – Uznanie Autorstwa – Na tych samych warunkach. Kopiując je lub tłumacząc, należy podać ich autorów i udostępnić na tych samych warunkach.

Plik:Slovakia Moson.jpg Mošonská župa w południowo-zachodniej Słowacji Mošonská župa resp. Mošonská stolica resp. Mošonský komitát (namiesto slova Mošonská/-ý môže byť staršie slovo Mošoňská/-ý; iné názvy: Mošon, staršie: Mošoň; maď. Moson(y) vármegye/Moson(y), nem. Komitat Wieselburg alebo Wieselburger Gespanschaft) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku. Mošon či Mošoň (maď. Moson(y)) je aj meno mesta, ktoré je dnes súčasťou mesta Mosonmagyaróvár v Maďarsku. Geografia Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Na Slovensku bola súčasťou Mošonskej župy: na pravom brehu Dunaja: (ako časť obce Kittsee) dnešná juhozápadná a južná Petržalka (dnes súčasť Bratislavy) - podrobnosti pozri v článku Kittsee obce Jarovce, Rusovce a Čunovo (dnes súčasť Bratislavy) na ľavom brehu Dunaja: malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice Česko-Slovenska na Dunaji sa stali jeho súčasťou (napr. obce Baka). Rozloha župy bola v roku 1910 2 013 km². Centrum Centrom stolice bolo mesto Mošon, neskôr sa centrum Mošona presunulo do Magyaróvaru. Tieto dve mestá boli roku 1939 spojené do mesta Mosonmagyaróvar. Dejiny Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. V roku 1918/1919 sa stali súčasťou Česko-Slovenska malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a v roku 1923 definitívne aj časť obce Kittsee a časť Jaroviec na pravom brehu Dunaja (oboje dnes súčasť Petržalky). Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku na ľavom brehu Dunaja sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy; v roku 1923 sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6). Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava), a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Po 2. svetovej vojne (1947) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce (resp. jej zvyšok - porov. vyššie), Čunovo (vtedy prevažne obývané Chorvátmi) a Rusovce. V Maďarsku bola župa Győr-Moson-Pozsony spojená so Šopronskou župou do župy Győr-Sopron (Ráb-Šopron), ktorá bola roku 1990 premenovaná na župu Rábsko-mošonsko-šopronská Győr-Moson-Sopron. Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a Čunovo súčasťou okresu Bratislava V. a Bratislavského kraja. Okresy Na začiatku 20. storočia bola Mošonská župa rozdelená na tieto slúžnovské okresy: Magyaróvár (teraz Mosonmagyaróvár) Rajka, leží v Maďarsku Neusiedl am See (po maďarsky: Nezsider); Neusiedl am See leží v súčasnosti v Rakúsku. Na území Mošonskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom. Pozri aj Zoznam obcí Mošonskej župy

Župy węgierskie na Słowacji ♦ Abovsko-turnianska ♦ Bratislavská ♦ Gemersko-malohontská ♦ Hontianska ♦ Komárňanská ♦ Liptovská ♦ Mošonská ♦ Nitrianska ♦ Novohradská ♦ Oravská ♦ Ostrihomská ♦ Rábska ♦ Spišská ♦ Šarišská ♦ Tekovská ♦ Trenčianska ♦ Turčianska ♦ Užská ♦ Zemplínska ♦ Zvolenská Mošonská župa Župa w Królestwie Węgier 90px Herb župy Położenie župy w Królestwie Węgier Położenie župy w Królestwie Węgier Państwo Uhorsko Uhorsko Aktualne państwa Słowacja, Węgry, Austria Stolica župy Magyaróvar Rozloha 2013 km² Obyvateľstvo 94 479 (1910)  -   81 370 (1880) Gęstość 46,9 os./km² Narodowości (1910) Niemcy 55 % Węgrzy 34,9 % Chorwaci 8,6 % Słowacy 0,8 % Narodowości (1880) Węgrzy 15,97 % Niemcy 67,54 % Słowacy 0,57 % Rumuni 0 % Rusini 0 % Serbowie i Chorwaci 10,4 % Inni 0,03 % Wyznania (1910) Rzymskokatolickie 87,5 % Ewangelickie 10,2 % Mozaistyczne 2 % Plik:Moson county map.jpg