Železničná trať Zvolen – Vrútky

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDelezni%C4%8Dn%C3%A1_tra%C5%A5_Zvolen_%E2%80%93_Vr%C3%BAtky

Zvolen – Vrútky
Plik:Zvolen-Vrútky.jpg
Podstawowe informacje
Numer trasy	170
Operator	ŽSR
Długość	96 km
Parametry trasy
Rozstaw	1435 mm
Liczba torów	1 (2 v úseku Vrútky – Diviaky)
Klasa linii	D4
Napięcie zasilania	3 kV jednosmerná
na odcinku	Vrútky – Martin
Napięcie zasilania	neelektrifikovaná
na odcinku	Martin – Banská Bystrica
Napięcie zasilania	25 kV 50 Hz
na odcinku	Banská Bystrica – Zvolen
Max. spadek	18 ‰
Max. szybkość	100 km/h
Przebieg linii
Legenda empty 20px empty trať do Nových Zámkov empty 20px empty 0,000 Zvolen osobná stanica empty 20px empty trať do Čaty empty 20px empty trať do Košic empty 20px empty 1,194 Zvolen mesto empty 20px empty 5,885 Sliač kúpele empty 20px empty 7,738 Veľká Lúka empty 20px empty 9,761 Hronsek empty 20px empty 12,231 Vlkanová empty 20px empty 17,992 Radvaň empty 20px empty 20,043 Banská Bystrica mesto empty 20px empty Hron empty 20px empty 21,383 Banská Bystrica empty 20px empty 21,383 0,000 zmena kilometráže empty 20px empty trať do Červenej Skaly

Plik:BanskaBystrica11Slovakia.jpg

Trať prechádza ponad cestu I/59 pri Uľanke

Železničná trať Zvolen – Vrútky (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 170) je železničná trať na Slovensku, spájajúca Zvolen, Banskú Bystricu, Martin a Vrútky. Pôvodne viedla trať cez Kremnicu, no po vybudovaní úseku cez Harmanec sa jej trasovanie zmenilo cez Banskú Bystricu.

Dejiny

Pôvodná trať Zvolen – Vrútky bola súčasťou Uhorskej severnej železnice Budapešť – Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky (prepojenie s Košicko-bohumínskou železnicou), ktorá bola uvedená do prevádzky 12. augusta 1872. Úvahy o prepojení Zvolena s Košicko-bohumínskou železnicou cez Ružomberok alebo Harmanec sa nerealizovali kvôli vysokým nákladom. Napokon bol vybratý variant vedúci cez Kremnicu.

Úsek medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bol zaradený medzi trate II. triedy a sprevádzkovaný 3. septembra 1873. Spojenie B. Bystrice s Turcom bolo na dlhé roky neaktuálne. K realizácii prepojenia tratí, vedúcich Pohroním a Turcom, sa pristúpilo až v medzivojnovom období, kedy sa začala budovať tzv. stredoslovenská transverzála – spojnica Nitry resp. Trenčína cez Prievidzu, Handlovú, Dolnú Štubňu, Banskú Bystricu a Margecany s Košicami.

V roku 1931 bola uvedená do prevádzky železničná trať Handlová – Horná Štubňa, spájajúca regióny Ponitrie a Turiec, a v roku 1936 trať Červená Skala – Margecany, ktorá sa napájala na trať Žilina – Košice. Po ukončení týchto úsekov sa v roku 1936 začala výstavba posledného úseku Banská Bystrica – Dolná Štubňa, ktorá mala prepojiť už existujúce trate.

V roku 2012 bola v úseku Banská Bystrica - Turčianske Teplice pozastavená osobná doprava a čiastočne nahradená zrýchlenými vlakmi. Zastavovanie vlakov bolo zrušené v staniciach Kostiviarska (doteraz tu je prednosta stanice a železničná križovatka), Uľanka (doteraz tu je prednosta stanice a železničná križovatka + vlečka do Harmaneckých papierní), zastávka Harmanec, zastávka Dolný Harmanec, Harmanec jaskyňa (doteraz tu je prednosta stanice a železničná križovatka) a Čremošné (doteraz tu je prednosta stanice a železničná križovatka). Jediná stanica, v ktorej doteraz zastavujú aj Zr vlaky, je Horná Štubňa obec. Od roku 2016 sa na tejto trati kategória Zrýchlených vlakov zmenila na kategóriu Regional expresov (Rex).

V októbri 2016 prebehli opravy koľajového lôžka na úseku Zvolen - Banská Bystrica, ako aj oprava priecestí, ktoré sa nachádzajú medzi železničnou stanicou Sliač-kúpele a Vlkanová, Vlkanová–Radvaň.

Horská trať Banská Bystrica – Dolná Štubňa

Chýbajúci úsek medzi Banskou Bystricou a Dolnou Štubňou mal mať dĺžku 40,956 km a prekonávať výškový rozdiel 373,78 m z bystrickej a 125,62 m z turčianskej strany. Počet tunelov i dĺžka sa počas výstavby zmenila pre zložité geologické podmienky. Najvyšší bod trate dosahoval nadmorskú výšku 692,94 m n. m..

Náročná horská trať na styku Veľkej Fatry a Kremnických vrchov využíva 22 tunelov v súhrnnej dĺžke 12 211 metrov, 112 mostov a priepustov. Na stavbe pracovalo až do 12 339 pracovníkov (máj 1938) a tak už 19. decembra 1940 bola slávnostne otvorená.

Koncom 2. svetovej vojny bola ustupujúcimi Nemcami zničená väčšina viaduktov a mostov a po ich oprave bola premávka obnovená 17. marca 1946.

Tunely

Počas štyroch rokov bolo na trati Banská Bystrica – Dolná Štubňa vybudovaných 22 tunelov s celkovou dĺžkou 12 211 m. Projekt počítal so 14 tunelmi, preto sú očíslované od čísla 1 po číslo 14. Zvyšné tunely, označené kombináciou čísla a písmena, boli vybudované kvôli výhodnosti tejto varianty oproti povrchovému vedeniu. Pre nevhodné podložie v úseku projektovanej trate tak bol vybudovaný tunel 2a, tunely 3a, 4a, 4b, 4c, 4d, 5a boli vybudované namiesto hlbokých zárezov s vysokými skalnými stenami alebo múrmi.

Tunel č. 8 bol budovaný v tvare veľkého oblúka v Starohorskej a Bystrickej doline s cieľom získať nadmorskú výšku. Je považovaný za jeden tunel, prerušený tokom rieky Bystrica.

Najdlhším tunelom trate je tunel č. 14 – Čremošniansky (nazývaný i Harmanecký), ktorý je zároveň najdlhším železničným tunelom ŽSR. Jeho prerazenie trvalo iba 23 mesiacov a odchýlka počas výstavby predstavovala v smerovom profile 28 mm, výškovom 5 mm a dĺžkovom 35 mm.

Číslo	Názov	Dĺžka (m)	Medzistaničný úsek
1	Kačický	349,80	Banská Bystrica – Kostiviarska
2	Dolinský I.	120	Kostiviarska – Uľanka
2a	Dolinský II.	576	Kostiviarska – Uľanka
3	Polkanovský I.	900	Uľanka – Harmanec
3a	Polkanovský II.	116	Uľanka – Harmanec
4	Ulmanský I.	525	Uľanka – Harmanec
4a	Ulmanský II.	41,04	Uľanka – Harmanec
4b	Ulmanský III.	67,1	Uľanka – Harmanec
4c	Ulmanský IV.	50	Uľanka – Harmanec
4d	Ulmanský V.	64,28	Uľanka – Harmanec
5	Čabradský I.	280	Harmanec – Dolný Harmanec
5a	Čabradský II.	144	Harmanec – Dolný Harmanec
6	Harmanecký I.	200	Harmanec – Dolný Harmanec
7	Harmanecký II.	294	Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa
8a	Japeňský I.	1133	Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa
8b	Japeňský II.	756	Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa
9	Grehelský I.	1300	Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa
10	Grehelský II.	280	Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa
11	Kosiensky	70	Harmanec jaskyňa – Čremošné
12	Rabkynský	197	Harmanec jaskyňa – Čremošné
13	Tufenský	50	Harmanec jaskyňa – Čremošné
14	Čremošniansky tunel	4 698	Harmanec jaskyňa – Čremošné

Viadukty

V náročnom teréne bolo vybudovaných 112 mostov a priepustov, medzi nimi i 4 viadukty s oceľovými plnostennými konštrukciami a 1 železobetónový klenutý viadukt s hlavným oblúkom rozpätia 55 m.

• Kostiviarsky viadukt – je oceľový a má 4 polia po 25 m.
• Uľanský viadukt – železobetónová konštrukcia má 1 hlavnú a 3 vedľajšie klenby s rozpätím 19 + 55 + 19 + 19 m. Nad údolím je vo výške 42 m a dĺžka oblúka železobetónovej klenby je 70 m.
• Viadukt „Čierna Voda“ – je oceľový a má 5 polí po 25 m.
• Viadukt „Glózy“ – je oceľový a má 4 polia po 25 m.
• Viadukt „Na Vode“ – je oceľový a má 5 polí po 25 m.

Elektrifikácia

Trať 170 je v úseku Zvolen – Banská Bystrica elektrifikovaná striedavou sústavou 25 kV 50 Hz. Elektrifikácia prebehla od novembra 2004 do marca 2007. Zmluva so stavebným dodávateľom, Sdružení Zvolen – Banská Bystrica, zloženého z firiem ŽS Brno a.s., BETAMONT s.r.o., ELTRA s.r.o., bola podpísaná 9. novembra 2004. Stavebné práce sa začali už 25. novembra toho roku.

Plik:Železničná stanica Dolný Harmanec.jpg

Dnes už nevyužívaná (od roku 2012) železničná zastávka Dolný Harmanec so staničnou budovou

Podľa stanoviska investora, Železníc Slovenskej republiky, „má stavba význam [z hľadiska rozvoja regiónu] najmä vzhľadom na zvýšenie výkonnosti železničnej trate pri súčasnom znížení škodlivých vplyvov z dopravy (zníženie škodlivých emisií a hluku), skrátení času prepravy (odstránením potrebných preprahov rušňov vo Zvolene) a vytvorením podmienok pre ďalšie investície – priamo v železničnej doprave (elektrifikácia nadväzných tratí) resp. nepriamo v priemysle (vznik nových výrobných závodov vďaka zlepšenej dopravnej infraštruktúre).“ Počas elektrifikácie bol vybudovaný aj nový most cez rieku Hron, zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia, silnoprúdové rozvody a iné stavby.

Plik:Tunel na trati 170.jpg

Harmanecký tunel I. pohľad na bystrické zhlavie

Celková dĺžka elektrifikácie bola 25,125 km. Konečné náklady na projekt dosiahli takmer 38 miliónov €. Náklady boli hradené Európskym spoločenstvom a štátnym rozpočtom SR.

Doprava

Plik:Zastávka Harmanec.jpg

Dnes taktiež nevyužívaná železničná zastávka Harmanec

V septembri 2015 bolo oznámené, že štát vyhlásil verejné obstarávanie na spoje Banská Bystrica - Bratislava. Predpokladá sa, že by sa malo vysúťažiť 1,5 mil vlakových kilometrov ročne. Záujem o súťaž zatiaľ oficiálne prejavil RegioJet, o tendri uvažuje Leo Express, zaujíma sa Arriva, dcérska spoločnosť Deutsche Bahn, uvažuje sa o ďalších spoločnostiach: České dráhy, britský National Express ako aj súčasný prepravca Železničná spoločnosť Slovensko. Tento dopravca najazdí na uvedenej trati 1,2 miliónov kilometrov. Do zmeny grafikonu v roku 2015 jazdil priamo len jeden pár rýchlikov, na ostatné spoje bolo nutné presadať vo Zvolene. Podľa nového grafikonu od decembra 2015 jazdí 8 párov priamych rýchlikov z Bratislavy až do Banskej Bystrice. Súťaž bola vyhlásená v novembri 2015 a jej víťaz by mal získať až desaťročný monopol na dopravu medzi Banskou Bystricou a Bratislavou.

Pozri aj

• Zoznam železničných tratí na Slovensku
• Dejiny železníc na Slovensku

Iné projekty

Commons

• 18px|class=noviewer|link=|Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Zvolen – Vrútky

Externé odkazy

• ŽSR cestovné poriadky podľa trate

Zdroj

• www.vlaky.net

Zvolen – Vrútky Kategória:Doprava v okrese Banská Bystrica Kategória:Doprava v okrese Turčianske Teplice Kategória:Doprava v okrese Zvolen Kategória:Doprava v okrese Martin