https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDelezni%C4%8Dn%C3%A1_tra%C5%A5_%C4%8Cerven%C3%A1_Skala_%E2%80%93_Margecany
| Červená Skala – Margecany |
| Plik:Margecany-Cervená Skala.jpg |
| Podstawowe informacje |
|---|
| Numer trasy | 173 |
|---|
| Operator | ŽSR |
|---|
| Długość | 92,578 km |
|---|
| Parametry trasy |
|---|
| Rozstaw | 1435 mm |
|---|
| Liczba torów | 1 |
|---|
| Napięcie zasilania | niezelektryfikowana |
|---|
| Max. spadek | 17 ‰ |
|---|
| Max. szybkość | 80 |
|---|
|
|
|
von Podbrezová
|
|
|
0,000
|
odbočka Brezno-Halny
|
|
|
|
nach Tisovec
|
|
|
|
Hron
|
|
|
1,770
|
Bujakovo
|
|
|
6,594
|
Gašparovo
|
|
|
7,772
|
Beňuš
|
|
|
12,875
|
Bacúch
|
|
|
16,542
|
Polomka
|
|
|
19,825
|
Polomka-Hámor
|
|
|
21,356
|
Závadka nad Hronom
|
|
|
22,363
|
Závadka nad Hronom zastávka
|
|
|
24,873
|
Heľpa
|
|
|
29,136
|
Pohorelá
|
|
|
30,214
|
Pohorelská Maša
|
|
|
33,775
|
Vaľkovňa
|
|
|
39,020
|
Červená Skala
|
|
|
|
nach Margecany
}}
Železničná trať Červená Skala – Margecany (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 173) je jednokoľajná neelektrifikovaná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Červenú Skalu a Margecany. Je súčasťou prepojenia Zvolen – Banská Bystrica – Margecany – Košice.
Dejiny
Trať, ktorá je súčasťou tzv. stredoslovenskej transverzály mala prepojiť Košicko-bohumínsku železnicu s dôležitým dopravným uzlom Zvolen údolím Hnilca. K budovaniu sa pristúpilo v medzivojnovom období, kedy existujúca (vtedy stále zväčša jednokoľajná) Košicko-bohumínska železnica už kapacitne nepostačovala.
Predchodca trate
V úseku Margecany – Gelnica – Mníšek nad Hnilcom bola vybudovaná a 31. decembra 1884 sprevádzkovaná železnica, ktorá končila v Smolníckej Hute. Pôvodne plánovaná úzkorozchodná (rozchod 1 000 mm) trať bola vybudovaná len v úseku Gelnica – Smolnícka Huta (25,510 km), úsek Margecany – Gelnica (7,529 km) mal normálny rozchod.
Výstavba trate
Napriek tomu, že výber trasy a rozhodnutie o budovaní spojenia prebehli v rokoch 1919 a 1920, prepojenie Červenej Skaly a Margecian sa začalo budovať až 31. mája 1931. Práce boli poznačené svetovou hospodárskou krízou, čo predlžovalo čas výstavby. Po dokončení prepojenia Handlovej a Hornej Štubne sa technika i pracovníci mohli presunúť na stavbu novej trate. V existujúcom úseku s normálnym rozchodom boli vykonané len potrebné úpravy, pôvodne úzkorozchodný úsek Gelnica – Mníšek nad Hnilcom bol prestavaný a zvyšná časť po Červenú Skalu sa budovala úplne.
Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i 6 mostov s rozpätím viac ako 10 m. Práve na neexistujúcom úseku v okolí Telgártu bolo nutné vybudovať najnáročnejšie stavby, vrátane 281 mostných objektov (najväčším je viadukt pri Telgárte s hlavným oblúkom s rozpätím 32 m) a 9 tunelov s celkovou dĺžkou 3 800 m. Technicky zaujímavá je tzv. Telgártska slučka – špirálový tunel o polomere 400 m s dĺžkou 1 239 m, ktorý rieši nárast výšky o 31 m v stúpaní do sedla Besník.
Otváranie úsekov trate
Objekty na trati
- Telgártsky tunel – špirálovitý tunel s dĺžkou 1239,4 m
- Hronský tunel – dlhý 250 m
- Besnický tunel – vrcholový tunel s dĺžkou 848 m, v ktorom dosahuje trať najvyššie položené miesto normálnerozchodnej siete (955,5 m n. m.)
- Telgártsky viadukt – je 86,2 m dlhá a 22 m vysoká železobetónová konštrukcia
- Chmarošský viadukt – kamenný, 112,6 m dlhý a 18 m vysoký objekt
Stanice na trati
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Červená Skala – Margecany
Kategória:Doprava v okrese Brezno
Kategória:Doprava v okrese Poprad
Kategória:Doprava v okrese Spišská Nová Ves
Kategória:Doprava v okrese Gelnica
|
